PoľskoOtvorenie každého nového trailu na Slovensku, alebo v jeho bezprostrednom okolí je samo o sebe dôvodom na malú oslavu. A čo potom, keď sa otvorí celé nové centrum?
Bolo že to radosti keď som ešte niekedy v decembri 2017, zachytil prvé informácie o príprave trailov v Slovensko - Poľskom pohraničí, konkrétne v Oravskej Polhore a poľskej obci Zawoja. Zvesti o Babia Góra Trails /ďalej len BGT/ zneli veľmi povzbudzujúco - náklady na výstavbu pokryjú peniaze z EÚ, injekcia vo výške viac ako 810 000 € a lopát sa chytia chalani, ktorí stoja aj za trailami v Bielsku. Znie to parádne, čo? Ale...
Je november 2018, do poľskej Zawoje prichádzame za tmy priamo z trailov vo Wilkoviciach, krásnu novú základňu a pumptrack obdivujeme teda až ráno.
Wecká, ako sme zistili, sa na noc zamykajú a sú zamknuté ešte aj o deviatej ráno, takže na prvú porciu trailov vyrážame bez vody. Výstupová trasa k trailom mala mať, podľa mojich “domnienok” len 1500 m a 76 m stúpania /trail PODBŁĘDNY/ ale to by som sa nesmel zle pozrieť a zabudnúť pripočítať ešte ďalšie dva výstupové traily - MOSORNY s dĺžkou 3100 m a stúpaním 175 m a trail ZIMNA DZIURA s dĺžkou 1520 m a stúpaním 97 metrov. Spolu teda 6120 metrov a slabá hodina šlapania, kým sa dostaneme na začiatok trailov. Rekord na Strave je asi 26 minút...
Celý nápad prišiel od Mariusza Gawela, jedného z členov cyklistického klubu UKS Zawojak, ktorý pred niekoľkými rokmi navštívil Rychlebské Stezky a tie ho tak zaujali, že sa snažil presvedčiť miestne úrady, aby v Zawoji vybudovali podobné mtb centrum. Opisuje mi zdrod BGT Mariusz Vasya.
Nebudeme si tu ťahať medové motúzy popod nos, bez peňazí z EÚ by sa to takej malej obci ako je Zawoja asi nikdy nebolo podarilo. Na Slovensku som podobný systém financovania trailov z dotácii ešte nevidel, ale v Poľsku je čoraz populárnejší - “Szlak wokół Tatr” (Trail okolo Tatier), Velodunajec, Green Velo a Singletrack Glacensis sú len niektoré z príkladov, ktoré sa vystavali za európske eurá. Papierovanie a stavebné práce na BGT zabrali 1.5 roka a na stavbe sa vystriedali štyri rôzne pracovné skupiny. Najviac ale vidno rukopis chalanov “Enduro trails Bielsko Biala”, na info tabuliach, na značení a aj na trailoch samotných.
Dĺžka: 4900 m | Klesanie: 340 m
A na Sokolici tento vplyv vidno asi najviac. Flow trail ako keby z oka vypadol “bielskemu” Twisteru. Klopenka, dvojhrb, klopenka, dvojhrb. A tak stále dokola. Všetko vytvorené a vyšejpované, aby si zajazdil fakt každý. Niekedy na môj vkus až príliš pomalé a zbytočne zakrútené, modrá farba sedí.
Dĺžka: 900 m | Klesanie: 85 m
Ako druhú v poradí skúšame červenú trasu - Vlčiu labu. Je situovaná trochu bokom od ostatných trailov, v areáli lyžiarskeho strediska /bikeparku “Mosorny Groń” a dá sa na ňu dostať aj lanovkou. Tá bola v dobe našej návštevy mimo prevádzky, ale trail rozhodne nie je niečo, prečo by sa oplatilo vyhadzovať peniaze za lanovku. Túto časť vraj čaká ďalšia investícia, ale aj tak. Zhrniem to jedným slovom - nudááá. Podľa popisu na info tabuli by na trase mali byť skoky, kamene, korene, tesné zákruty - ale nič také sa nekonalo. Len kľučkovanie od jednej zákruty k druhej, bez nápadu a zápletky. Neskutočná nuda, radšej vynechať!
Dĺžka: 1700 m | Klesanie: 255 m
Náš jednoznačný favorit. Enduro trail podobný tým, na ktoré sme zvyknutí z iných poľských lokalít. Strmý tak akurát, kamene a korene vo vyváženom množstve, že ho budete chcieť jazdiť a jazdiť stále znova. My sme ho dali 3x a s každou jazdou sa “Drop Luisa”, ako nazvali ikonickú, asi 1.5 metra vysokú skalu a drop z nej do pomerne strmého dopadu, prestal zdať nedosiahnuteľný, až na tretí pokus padol.
V druhej časti investície sa plánujeme venovať budovaniu prevažne prírodných, enduro trás. Myslíme si, že terajších 12 km flow trailov (orientovaných smerom hore a dole), je dosť. Dúfame, že nájdeme spoločnú reč s majiteľom bikeparku “Mosorny Gron“ a že sa nám podarí vybudovať aj skutočný “A-line” trail, akým je napr. na Rychlebách Superflow...
Možno sa v duchu čudujete - keď sú BGT Poľsko-Slovenská kooperácia, prečo spomínam len traily na Poľskej strane? Pôvodný projekt počítal na Slovenskej strane s vybudovaním nových cyklotrás typu „singletrack“ s celkovou dĺžkou 9.3 km a vyznačením jestvujúcich spevnených lesných ciest pre účely cyklotrás s celkovou dĺžkou 30 km. /Zdroj, Polhorské správy, máj - september 2017/.
A aká je realita? Kruto Slovenská. Ako som sa dozvedel priamo od starostu obce Oravská Polhora, Michala Strnála, do dnešného dňa sa podarilo dokončiť a odovzdať do prevádzky traily s dĺžkou 2.8 km a asfaltový pumptrack. Trail TABAKOWY končí na PL/SK hranici ale odtiaľ nepokračuje. Proste skončí v strede lesa. Pod "Hviezdoslavovou horárňou" vznikol "detský okruh", ktorému žiaľ intenzívne búrky zakrútili krkom a na viacerých miesta nasypaný makadam odplavili mimo trail. Či bude výstavba pokračovať, aké sú ďalšie plány a prečo je z 9.3 km len 2.8 km sa mi žiaľ, napriek opakovaným pokusom, zistiť už nepodarilo...
Faktom ale ostáva, že dotácia nebola primárne koncipovaná ”na výstavbu trailov” ale na rozvoj turizmu. Záležalo už len na samotnej obci, ako s financiami naloží. Zatiaľ čo Poliaci otvorili mtb traily, ktoré za mesiac navštívi približne 4000 návštevníkov !!!, Oravská Polhora sa rozhodla vybudovať /okrem už vyššie spomenutých 2.8 km trailov a asfaltového pumptracku/ rozhľadňu. Ďalšiu. Jedna vyhliadková veža totiž stojí v lokalite Šťaviny pod Babou horou, ďalšia v Zákamennom a ešte jedna na kopci Brabírka, všetko v dosahu cca 20 km od Oravskej Polhory…
Kurnik, to naozaj musí mať každá obec na Slovensku svoju rozhľadňu? Čo je to za debilnú módu? Nebolo by lepšie spraviť niečo originálne, za čím by sa naozaj oplatilo vycestovať …keď teda už k tomu bola príležitosť a aj financie? Zrejme nie. A tak nám ostáva len ticho závidieť Poliakom a slintať nad ďalšou lokalitou za hranicami...
