Každý, aj ten najnamotivovanejší bajker, občas potrebuje doplniť hladinu motivácie. A zima je na to priam ideálna...
Aby vaše cyklistické ja nestrádalo, ponúkame vám potravu bohatú na VBD. Že na čo? Je to niečo podobné, ako kedysi varil Reader's Digest - Slepačiu polievku pre dušu, len toto je VBD - výživa bajkerovej duše. Funguje to aj v prípade, že jazdíte o dušu, alebo bezduše, lebo tento výber ju doplní natotata...
Je to haluz, ako sa priority človeka v priebehu života menia. Zatiaľ čo, ako chalanovi, mi kniha pod stromčekom bola ukradnutá (mal som k nim podobný vzťah ako k PSPčku - Ponožkám, Slipom. Ponožkám), teraz je to jeden z darčekov, ktorým sa poteším najviac. Smutné je, že kvalitných cestopisov v našich končinách vychádza ako šafránu a tých s cyklo tematikou ešte menej. V podstate nepoznám žiadny slovenský cestopis, ktorý by sa aspoň obtrel okolo bicyklovania.
Začnem od mojej najobľúbenejšej cykloknihy, respektíve od knihy, ktorá ma (spomedzi kníh o cestovaní) asi najviac zasiahla. Matěj Balga je chalan z Moravy, ktorý si po rozchode s frajerkou povedal, že najlepším liekom na boľavú dušu bude cesta okolo sveta. Kúpil bicykel z bazáru a vyrazil na východ, aby sa po troch rokoch vrátil domov zo západu.
Saudade nie je bežným cestopisom opisujúcim každý jeden deň, je to výlet po emocionálnej horskej dráhe, stave nostalgickej túžby po frajerke, s ktorou sa autor rozišiel. Matěj utápa neopätovanú lásku a zlomené srdce v akohole, drogách a sexuálnych dobrodružstvách. A popri tom popisuje svet okolo seba tak trefne a presne, že by som chcel vedieť písať aspoň z polovice ako on.
V knihe nie sú žiadne fotky, čo už je samo o sebe na cestopis výnimočné a príbeh je klasický old school - čistý, bohémsky, úprimný...
Honza Vlasák je najväčší týpek čo poznám a neskutočne skromný človek. Na Bejkovi, ako volá svoj bicykel, precestoval viac ako 50 krajín a niektoré z pankáčskych výletov zaznamenal do troch kníh. On tých kníh napísal viac, ale tri z nich spadajú do definície "cyklokniha". Mám všetky tri a všetky ma bavia.
Na úvod treba povedať, že Honza začínal s cyklocetovaním v dobe, keď sa mnohí z nás len učili bicyklovať. Alebo neboli vôbec na svete. V 89tom, v dobe otvorenia hraníc, mal už 40 rokov a nulové poznatky o zahraničí. O to dobrodružnejšie a objavnejšie vyznievajú jeho cesty v kontexte dneška. V jeho knihách totiž nájdete svet a zážitky, ktoré dnes už neexistujú. S trochou nadsázky, by sa tieto knihy dali označiť aj ako "historické" cykloromány.
Balkán, Škandinávia, Alpy, Pobaltie, ale aj India a Mexiko. Všade tam Honza otlačil dezén svojich plášťov, všade tam prespával nadivoko v lesoch, v slamníkoch, v rozpadnutých domoch, alebo priamo u ľudí, s ktorými sa, či už úmyselne, alebo náhodou, stretol. Jeho štýl cestovania (takmer úplne bez peňazí) a následného podávania zážitkov je tak jedinečný a milo vtipný, že sa nedá prirovnať k žiadnemu inému cestopisu a najlepšie spravíte, keď si to sami overíte...
Lož na kolesách /pád Lancea Armstronga/ a Tajný závod sú dve knihy, pojednávajúce o tom istom - o dopingu vo vrcholovej cyklistike. Čítal som len prvú z nich, preto som do výberu zaradil ju.
Ak vás niekedy zaujímalo, prečo profesionálni športovci, napr. futbalisti, ktorý za jeden zápas odbehnú 10-15 km, nedokážu odohrať tri zápasy za sedem dní a cyklisti nemajú problém zvládnuť sedem po sebe idúch 200 a viac kilometrových etáp v kopcoch, táto kniha vám ponúkne odpoveď. Doping.
Lož na kolesách je smutný príbeh asi najslávnejšieho cyklistu posledných rokov - Lancea Armstronga, cyklistu - na ktorého mene vyrástlo množstvo svetových značiek (napr. Trek), cyklistu - ktorého všetci uctievali, cyklistu - ktorého kvôli ziskom kryli ľudia z najvyšších organizačných štruktú UCI a ku ktorému sa, po prasknutí dopingového škandálu, všetci obrátili chrbtom. Pravda vždy vyjde na povrch...
Peter Sagan je fenomén akého Slovensko doposiaľ nemalo a tak skoro mať ani nebude. Kniha Môj svet nie je úplne zlá, ale očakávania boli väčšie. Podobne ako keď na TdF v špurtérskej etape skončí Peter tretí - fantastický uspech, ale všetci čakali víťazstvo.
Kniha, Petrovi vlastným spôsobom, opisuje jeho pohľad na vydarené sezóny vyvrcholené získaním titulov majstra sveta. Odporúčam ju všetkým fanúšikom Sagana a cyklistiky všeobecne, ale na "hlbšiu" knihu z jeho života si ešte budeme musieť niekoľko rokov počkať.
Túto knižku som dostal ako poslednú, z baliaceho papiera som si ju vybalil doslova pred pár dňami, takže príbeh chalana z malého českého mesta, ktorý prešlapal Afriku na kole, mám v hlave zo všetkých najčerstvejší. Jeden z dôvodov prečo som si pod stromček vyžiadal práve "Afriku", bola aj neskrývaná snaha autora Tadeáša Šímy, napodobiť štýl Matěja Balgu z knižky Saudade - Na kole a v kajaku kolem světa, o ktorej som písal vyššie.
Podobná farba obálky, podobný rozprávačský štýl, kniha s absenciou fotiek - keď dvaja robia to isté, automaticky to ešte neznamená, že výsledok bude rovnaký. To je jasné. A na to, aby ste z cetopisnej knihy úplne škrtli fotky, musíte mať sakra dobrý dôvod, alebo musíte plne dôverovať svojim rozprávačským schopnostiam. Tie Tadeášove žiaľ nie sú na Matějovej úrovni, dej knižky, hlavne v druhej polovici "pokulháva" a na autorovi cítiť značnú únavu z cesty, ktorú prenáša aj do textu. A to sú práve momenty, kedy by pomohla fotka...
Nechápte to zle, knižka nie je zlá, to by som ju sem vôbec nezaradil - naopak, je super, text sa dobre číta a kilometre pod kolesami rýchlo plynú. Len si povzdychnem, že je škoda, že Tadeáš vynechal fotky, niektoré situácie si momentum zachytené vo fotke priam pýtajú...
Snáď sme vás trochu inšpirovali, ak máte svoju obľúbenú cykloknihu či cestopis, dajte nám o ňom vedieť v komentároch...
