SlovenskoRozpačitý rok, rok plný zmien. Rok, kedy sme nevedeli, čo bude zajtra, rok, kedy sa zmenil svet slobodného cestovania. Čo k tomu viac dodať a pritom sa to všetko začalo tak nádejne...
O Thajsku, ako o prípadnej "mtb destinácii" sme začali prvýkrát uvažovať niekedy okolo roku 2017, keď som na Instagrame narazil na fotky z enduro závodu v horách pri meste Chiang Mai.
Profil som si lajkol a od tej doby sa ku mne dostávala pravidelná inšpirácia thajského jazdenia a zakaždým, keď mi niečo nové vyskočilo, ma udivilo, že tie traily, ktoré som videl, neboli vôbec zlé. Ako to už tak býva, postupne ma táto vzdialená exotika vlákala do svojich spárov a nechcela pustiť. A pretože máme s Dašenou už pár rokov tradíciu, že si namiesto stupídnych vianočných darčekov kupujeme radšej zážitky a letenky do Thajska bývali jedny z najčastejšie akciových, nezostávalo, než thajskému volaniu podľahnúť a vyraziť.
Začali sme, ako tisíce ďalších turistov v Bangkoku, ale po troch dňoch sme si požičali auto a presunuli sa za tým, prečo sme do Thajska prileteli - za trailami. Z Bangkoku na juh do Hua Hinu, potom zasa na sever, do mekky thajského endura, ktorú predstavuje mesto Chiang Mai.
Traily v Thajsku boli krásnym, zábavným úvodom do Ázie, jedinou škvrnou je obtiažna orientácia v teréne, pretože traily nie sú nijako značené a často sa navzájom križujú, takže treba stále pozerať do navigácie, čo zdržiava. V Ázii už nejeden cestovateľ nechal svoju dušu a keby to nebolo tak ďaleko, jazdili by sme tam miesto Finale. Ale keby to nebolo tak ďaleko, vytratilo by sa to kúzlo dobrodružstva. Takže vlastne zaplať pánboh, že je to cez pol sveta...
Sedem týždňov. Presne toľko sme na jar neboli na bajku. Skoro celý apríl a máj. Konár v kolese, úplne zbytočný a nešťastný pád, dve zlomené kosti v dlani a päť týždňov sádra. Je to klišé ako sviňa, ale najviac si uvedomíš, ako niečo miluješ, až keď o to prídeš, zvlášť keď si ako my, na bicykli total zavislý.
Toto síce nie je najlepší moment roka, ale vec, ktorá celý zvyšok sezóny zásadne ovplyvnila. A pretože som zo solidárnosti nejazdil ani ja a tým pádom mal viac času, napadli ma podcasty zo sveta MTB. Dnes už pripravujem deviatu časť, čo teda nie je kadencia kalašnikova, skôr gumipušky, ale aj tak to vychádza na jeden podcast mesačne...
Všetky diely nájdete tu počúvaj MTB PODCAST
Keď sa Dašena dostala do optimálnej jazdeckej pohody, bol koniec júna a pred nami dva mesiace leta. Ten prvý sme strávili jazdením po Slovensku, myslím, že raz sme boli aj v poľskom Szczyrku. Malá Fatra, Martinské hole, Malé Karpaty ale aj bikepark Jasenská. Ten je pre nás, spolu s flowtrailom Oliver v Starej Turej, objavom roka.
Jasenská je maličký bikepark na ani nie extrémne veľkom kopci, ale traily majú na bikepark príjemne prírodný charakter. Celodenka za ľudových 10 € a boli sme vyjazdení do aleluja. Ak ste neboli, vrele odporúčame...
A flowtrail Oliver - tam sme sa na jeseň vrátili a spravili aj krátke video, takže si dokážete celkom dobre predstaviť.
Po dvoch rokoch sme sa vrátili na dlhší trip do Álp, a ako prvú zastávku sme zvolili rakúsky Sölden.
Vyhlásenú bikovú republiku /Bikerepublic/ sužovalo daždivé počasie, dokonca tu dva dni pred našim príchodom napadlo asi 10 cm nového snehu a zdalo sa, že sa vrálila zima. Ale našťastie to bolo len zdanie, s našim príchodom total azúrko a hory krásne pocukrované. Po troch dňoch jazdenia svorne konštatujeme, že je to určite najlepšia Rakúska mtb lokalita.
Cez Serfaus Fiss Ladis, ktorý nás príliž nenadchol, sme sa po štyroch rokoch vrátili do švajčiarskeho Davosu. Traily, čo nás bavili vtedy, nás bavili aj teraz a preto Davos patrí ho do našej TOP3 alpských stredísk. Veľa trailov /niekoľko fakt špičkových/, nekonečné výhľady, päť totálne odlišných zón, to je to, čo z Davosu v našich očiach robí "must visit" lokalitu.
Príjemné prekvapenie z prírodných trailov sme zažili aj v BikeKingdom Lenzerheide, ale to najväčšie z celých Álp nám pripravila "dedina s výhľadom na Matterhorn", slávny Zermatt. Teda aspoň ja, som trocha naivne, Zermatt považoval len za dedinu s výhľadom na Matterhorn, ale narovinu priznám, že som sa nemohol viac mýliť...
Matterhorn je samozrejme ťahák, ale traily čo sa tu jazdia mi dali taký preplesk, že to budem ešte dlho rozdýchavať. A pritom sú to všetko turistické značky, ktoré vďaka "trailtolerance" môžu využívať aj bajkeri. V Zermatte je to drahé, komerčné, snobské, ale tie traily, no to je rozprávka!!!
Spod Matterhonu sme to strihli do Talianska, konkrétne do Livigna, o ktorom kolujú chýry dlhšie ako špagety, voňavejšie ako bazalka a chrumkavejšie ako pizza. Dva dni sme si zabajkovali, vyšlapali sme si Stelvio (teda skôr Sépiák si ho vyšľapal) a hurá na ďalšiu štáciu.
Južné Tirolsko, reprezentované v našom prípade Kronplatzom, je zvláštny kus Európy. Je to vlastne severné Taliansko, ale rozpráva sa tam po nemecky a viac ako Alpy sú to Dolomity. A potom sa v tom vyznaj. A celé sme to uzavreli v najväčšom mtb rezorte v Rakúsku - všetkým dobre známom Saalbachu a Leogangu.
Naposledy sme tu boli v roku 2016 a tak sme boli zvedaví, čo sa za tie štyri roky zmenilo. V podstate nič zásadné, pribudla lanovka, takže už netreba tlačiť na začiatok trailov Hacklberg a Bergstadl. Inak všetko cca pri starom...
Na jeden záťah sme dali osem lokalít a tachometer sa nakoniec zastavil na cifre 3400 km pri hľadaní najlepších alpských trailov. Čo vám poviem, dobre bolo!
Podobne ako jarné plány zožrala korona, v jej nenásytnom pažeráku skončili aj tie jesenné. Zostalo nám objavovať zasa len Slovensko, ale aspoň sme konečne dorobili report z Braniska - BRANISKO - POHORIE, KDE SA NARODILO SLOVENSKÉ ENDURO
Ale pokiaľ sme zdraví a chutí nám jesť, nie je to také zlé. Zaželal by som Vám úspešný štart do roku 2021, ale realisticky - ružové to asi nebude. Mnohí strašia, že 2020 bola len trailerom na 2021, čo teda moc na pohode nepridáva.
Hlavne žiadne naháňanie, nech sa vám nový rok vlní v pohodovom rytme. Veľa zdravia, pozitívnych emócii a dobrých chvíľ! Toto a ešte viac všetkým bajkerom dobrej vôle želajú Juro + Dašena ❤
