Podporte nás

Jesenné ráno na Minčole

Slovensko Slovensko
Naše hodnotenie 7/10
29.10.2013

Píp, píp, píiiiip....zvoní budík a ja viem, že sú aj oveľa príjemnejšie spôsoby ako sa zobudiť. Dnes mi to ale nevadí. Ešte so zalepenými očami otváram okno. Vonku je ticho, bielo. Predpovede neklamali. V duchu sa usmejem a teším sa na krásne inverzné ráno na hrebeni Lúčanskej Malej Fatry, kam spolu s Dašou už o pár minút smerujeme.

Do Strečna prichádzame krátko po 6:00, aby sme sa ešte pri svetle čeloviek ponorili do hmlou zahaleného lesa. Prechádzame okrajom obce, podjazdom popod hlavnú cestu, vľavo na skale sa týči zrúcanina hradu Strečno. Keď sa povie Malá Fatra, každého napadne asi Krivánska, nám však viac učarovala jej menej navštevovaná sestra – Lúčanská. Práve pre kľud, ticho, samotu...to je ale dvojsečná zbraň, hlavne v tmavom a hmlistom lese. Každý neznámy zvuk v našich hlavách znamená nebezpečenstvo, každý poryv vetra medveďa...

Našťastie sa po pár desiatkach minút a výškových metrov z lesa vynárame. Pod nami zostala celá Žilinská kotlina, ktorú iba tuším a keď sa obzriem, vidím pyramídu Malého Kriváňa s čiernymi vráskami kamenistých žľabov. Rána na horách bývajú magické a ak sú ako to dnešné, okorenené skvelou inverziou, miestami viac stojíme ako ideme.

Na Saračníkoch si kontrolujeme svoju pozíciu, turistickú značku nechávame turistom a na zelenej cyklo značke rýchlo strácame ťažko nastúpané výškové metre. Široká zvážnica priam nabáda, aby sme pustili brzdy, hoci sa občasné blatové kaluže a brutálne prskajúce mokré lístie podpisujú na našich bielych dresoch. Koho by to ale trápilo? Zábava je to o čo tu dnes ide - a práčka operie...

Miko z Gladiátoru je k*rva romantik – lebo „keď sa láska podarí, to je úplne iné ráno“. Zrejme aj on chodil na kopce za svitania, že sa mu podarilo vypotiť takýto duchaplný text. Treba ale uznať, že na tom niečo pravdy bude. Jedine láska k horám a bajkovaniu nás prinútila vstať o piatej, aby sme si mohli užiť toto neskutočné inverzné ráno. Výhľady na kilometre ďaleko, jesenné slnko a snehom zahalené tatranské štíty musia potešiť aj najzatrpknutejšieho zo zatrpknutých. Je to proste paráda.

Hrdo stojace delo, ako nemý svedok krutých bojov našich dedov s ujom, čo sa zabudol pod nosom oholiť. To ma privádza na myšlienku, či Adolf náhodou nebol bajker – inak si „prehadzovačku“ na jeho pomätenej hlave neviem vysvetliť.

Pomaly sa zobednieva a tak pochmúrne myšlienky striedajú myšlienky na obed. Keby som bol vedel, do akých problémov nás tých pár koliesok salámy v žemli dostane...

Na vrchole nás vítajú dvaja dôchodcovia, respektíve ich drzé psy. Štekanie by nevadilo, veď pach našich spotených pazúch by naštartoval aj silnejšie povahy, nie dvojicu čoklov. Keď sa nám ale po niekoľký raz pokúšajú ukradnúť žemle z odložených batohov, rezignujeme, v rýchlosti dojedáme posledné sústa, na mape čekujeme trasu a odchádzáme.

Po desiatich metroch ma už žiadne psy na svete netrápia. Som len ja, bajk a stopa predo mnou. Mountain bajking v krásnom prostredí, po úzkych singláčoch s množstvom vodou vymletých dropov a technických pasáží, patrí určite k tomu najlepšiemu, čo sa dá v Malej Fatre zažiť.

Z kosodreviny do lesa, cez mokré kamene a spadnuté stromy, ktoré si bajkeri časom pretranformovali na parádne skoky.

Zjazd na Saračníky je naozajstná lahôdka. Prudký kopec plný koreňov poriadne preverí technické zručnosti, o to viac ma prekvapuje Dašine vyhlásenie – bolo to celkom dobré, konečne som si korene asi prvý raz užila :D

Ešte predtým, ako v sedle Javorina odbočíme na modrú turistickú značku, robíme malú zachádzku na výhliadku nad žilinským kameňolomom. Pri pohľade na pomaly zapadajúce slnko dopíjame posledné dúšky vody, ktorá sa mimochodom po celej trase nikde nedá doplniť a v duchu rekapitulujeme dnešné zážitky. A to máme ešte parádnu časť pred sebou...

Luxusný singláč, ostro zarezaný do svahu, vedúci po modrej značke, nám pumpuje do vyflusnutých tiel tak potrebné dávky adrenalínu. V lese sa stmieva oveľa rýchlešie, vďaka množstvu lístia máme problém s orientáciou a záverečný zjazd do Strečna dávame v takmer úplnej tme.

Keď sa konečne dostaneme na parkovisko, prekvapí nás množstvo áut stojacich na krajnici cesty. Od vodičov sa postupne dozvedáme “zaručené” fakty o búračke pred Žilinou, kde určite zahynulo aspoň 100 ľudí...tak to aspoň na prvý pohľad vyzerá, inak by tu nebola dvojhodinová kolóna, no nie?
Našťastie má Strečno kompu! Zvrtneme to smerom k nej, ale takých múdrych ako my, tu bolo dnes večer viac! Takže sa pokorne zaradíme do fronty a čakáme. 

Lúčanská Malá Fatra je skvelé pohorie, rád a často sa sem vraciam a to isté môžem odporučiť aj vám. Obzvlášť ak ste tu ešte neboli, vyrazte, neoľutujete. Divočina, krásna príroda a skvelá bajkovačka je len zlomkom toho, čo tu na vás čaká.
Ak máte viac času, trasa sa dá predĺžiť napríklad na Martinské hole, alebo zoberte karimatku, prespite niekde na kopci a zažite pravé slovenské backcountry. Ak nie tu, tak už neviem kde inde...

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
Wales - ako dobre mohlo byť, ale nebolo Wales - ako dobre mohlo byť, ale nebolo

Wales - ako dobre mohlo byť, ale nebolo

Na bicykli po rumunských horách, časť 2 - Rodna Na bicykli po rumunských horách, časť 2 - Rodna

Na bicykli po rumunských horách, časť 2 - Rodna

Na bicykli po rumunských horách, časť 1 - Maramureš Na bicykli po rumunských horách, časť 1 - Maramureš

Na bicykli po rumunských horách, časť 1 - Maramureš