Aj jaj, vzdychne si Považskobystričan, keď príde na debatu o jeho meste. V Považskej Bystrici skapal pes - a to doslova...napriek tomu je na Slovensku iba málo miest, kde by som býval radšej ako tu. Určite som ovplyvnený tým, že som sa tu narodil a aj „hlbokou“ vierou v porekadlo – všade dobre, doma najlepšie...
Po Veľkom Maníne, dominante mesta, je v Považskej pomenovaných snáď milión vecí – od horolezeckého, turistického a futbalového oddielu cez penzión, autoservis až po potraviny. Takú dôležitú úlohu zohráva v životoch obyvateľov tohto mesta.
Na jeho vrchole som stál nespočetne veľa ráz, ale na bajku som tu bol len dva razy. Po prvý raz pred pár rokmi s Klokanom, ktorý mi otvoril oči a ukázal čo to znamená all-mountain biking a druhý raz uplynulý víkend s Dašou.
Lúka pod Maníncom patrí medzi veľmi obľúbené výletné miesta a ak máte radi samotu, v nedeľu sa jej radšej oblúkom vyhnite. My však máme šťastie a asi aj preto, že je ešte relatívne skoro, sa žiadne zástupy ľudí nekonajú...
Pri pohľade na túto fotku asi nie je ťažké pochopiť, prečo je toto miesto také obľúbené. Úžasné výhľady v kombinácií s ľahkou dostupnosťou lákajú viac ako pomaranče za komunizmu.
Od Považskej Teplej vedú na Veľký Manín po žltej TZ pekné serpentíny, ktoré majú prudko singloidný charakter. Napriek tomu, že hore si to celé vynesiete, alebo vytlačíte, je toto asi najlepšia zo všetkých ciest.
Miest na odpočinok je na Maníne množstvo. My zastavujeme na jednom z nich, aby sme načerpali trochu síl pred dlhým zjazdom, ktorý prakticky skončí až v Považskej Bystrici.
Cez „rockgarden“ do zmiešaného lesa...
Úzkym, kľukatiacim sa chodníkom, ostro zarezaným do svahu...
Korene, kamene, úseky čo majú flow. Tú istú cestu ktorou sme išli hore, si teraz užívame plnými dúškami.
Ak vám bude niekto tvrdiť, že Veľký Manín nie je bajkerský kopec, vysmejte sa mu a choďte to skúsiť. Je pravda, že bajkerov tu stretnete iba sporadicky, to ale neznamená, že sa to nedá, alebo že to nie je zábava. Verím, že vás Manín príjemne prekvapí a že si ho užijete minimálne tak, ako sme si ho užili my...