Podporte nás

Predvianočný Veľký Rozsutec

21.12.2013

Vianoce by mali byť sviatkami pokoja, lásky a porozumenia, ale každý vie ako to chodí. Našťastie pracujem z domu, takže sa ma vianočná panika a stres netýka. Už som aj celkom zabudol ako v reále vyzerá – až kým som sa v jedno poobedie nevybral na poštu. Množstvo ľudí je jedna vec, ale tie oči! Mŕtve a prázdne oči vystresovaných, uponáhľaných ľudí. Boli doslova všade! Natierať sa detským močom proti uhranutiu nie je práve mojim koníčkom, ale riskovať to tiež nechcem. A tak hneď po príchode domov vravím Daši – na zajtra si nič neplánuj, ideme na hory!

Našťastie jej takéto veci netreba dva krát opakovať a tak ráno vyrážame smer Malá Fatra.

Parkovisko v Štefanovej zíva prázdnotou a keď poviem, že sme boli pravdepodobne jediní, kto bol v ten deň na Veľkom Rozsutci, znie to ako sen. Malá Fatra bez ľudí? Aha, blížia sa Vianoce a zázraky sa predsa dejú...

V dolinách je hmla, že by sa dala krájať, ale tu hore svieti slniečko a my zo seba postupne dávame dole vrstvu za vrstvou. 

S pribúdajúcou výškou sa nám otvárajú neskutočné výhľady na Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Veľký Choč a ešte ďalej...a tak stojíme, vyhrievame sa a nevieme sa vynadívať. 

"Ak by mi tu niekto doniesol misku s jedlom, vydržala by som sa na tie hory dívať hodiny." Aj takto sa dá taktne naznačiť, že je človek hladný :D

Po príchode hore ale musí jedlo počkať. Takýmto výhľadom sa jednoducho nedá odolať. 

Po hodine kochania sa a fotenia, prichádzajú konečne naradu aj naše žalúdky. Vlastne ani tak nejde o to čo jeme, ale kde to jeme a s kým.

S plnými žalúdkami sa zdá všetko ešte krajšie, kochacie zastávky naberajú na intenzite a nám sa do tieňmi zahalených dolín vonkoncom nechce.

Veľký Rozsutec nie je žiadny objav. Ročne sa tu premelie tisíce turistov a taký Laco ho dal dokonca aj na bajku. O to cennejšie je zažiť túto dominantu Malej Fatry úplne vyľudnenú a v prekrásnom inverznom počasí ho mať iba pre seba. Myslím, že stráviť čas takýmto spôsobom je oveľa príjemnejšie a rozumnejšie, ako sa stresovať kvôli tomu, či mi nebude chýbať jeden pomaranč a tri vlašské orechy. No nie?

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri