ŠpanielskoČlánok je pokračovaním tripo po Španielsku. Prvú časť si môžete prečítať tu: Pyreneje, málo objavený vyzývateľ Álp ◄
Len šesťdesiat kilometrov delí Benasque od ďalšieho pyrenejského klenotu – Ainsy. Tá je centrom známeho strediska Zona Zero, ležiaceho v srdci Aragonských Pyrenejí a jednou z najobľúbenejších mtb destinácií celého Španielska. To, čo v roku 2005 začalo nenápadne - obnovou a opravou aj tisíc rokov starých turistických chodníkov spájajúcich dediny v podhorí Pyrenejí, prerástlo v hospodársky rozvoj regiónu a rapídny nárast počtu návštevníkov. Dnes tvoria Zonu Zero tri vzájomne prepojené lokality - Ainsa, Sierra de Arbe, La Fueva a rozsiahla sieť ručne robených trailov s viac ako 170 trailami! Najznámejšia z celého trojlístka je rozhodne dvojtisícová Ainsa, ktorá si urobila meno organizáciou závodov svetovej enduro série EWS v rokoch 2015 a 2018. Aj vďaka tejto akcii dnes ručne budované prírodné chodníky, priťahujú bajkerov zo všetkých kútov sveta.
Nás do Ainsy pritiahla prirodzenosť trailov, žiadne vyšejpované hladké cestičky, len neúprosný príval skál, rock gardenov, skalných platní, dropov alebo šedivých dún pripomínajúcich povrch mesiaca. Aj tu sme si chceli zajednať niekoľko jednorazových vývozov, ktoré by nám uľahčili dlhé a strmé výstupy, ale takto na konci sezóny /boli sme tam na prelome októbra a novembra/, sme narazili na totálnu neochotu a nakoniec z toho nič nebolo. Všetky spoločnosti, ktoré shuttle servis v Ainse ponúkajú, sa najskôr spýtali koľko nás je a keď zistili, že sme len dvaja, prestali komunikovať. Nič, žiadne vysvetlenie, jednoducho bez jediného slova utli komunikáciu. Takže sme si museli zjazdy zaslúžiť, ale odmena v podobe výhľadov na ikonické štíty NP Ordesa, tú drinu bohato vyvážila.
Trailov ako aj okruhov a vysokohorských trás je tu na výber fakt mraky. My sme sa vydali po stopách pretekov EWS, dúfajúc, že do nich zaradili to najlepšie z celej lokality. Fotogenický zjazd na traile Coda Sartén po strmej dune zo šotoliny, orámovaným dreveným zábradlím so záchrannou sieťou, je známy zo všetkých fotiek sprevádzajúcich reportáže z Ainsy a aj my sme si ho museli zvečniť.
Keď som už mal foťák vonku z batohu, cvakol som aj chlanov zo Zaragozy, ktorí ma na parkovisku odmenili za fotku lokálnym pivom. Ja som im na oplátku venoval plzeň, ale keby som býval tušil, akej kvality je to ich „slávne“ pivo, možno by som si to nabudúce rozmyslel :) Krásne to vo svojom standupe o čechoch v zahraničí vystihol Lukáš Pavlásek - "jedna věc je, že všude žijou debilové a druhej problém co máme, my Češi, se zahraničím je, že všude, ale opravdu všude, mají hnusný pivo…”.. Táto múdrosť platila iba z polovice, pretože chlani boli v pohode a my sme sa dozvedeli, že Zaragoza je vlastne taký španielsky Las Vegas, mesto obklopené púšťou. Po rozlúčení sme stihli ešte dva, charakterovo veľmi podobné traily – Badlands a La Cresta del Cuervo. Obaja nás zaviedli na šedo sfarbené duny na ktorých nebol nikto, dokonca ani zákruty. Iba húsenicová dráha z trailu, hore, dole, hore, dole.
Večer sme sa vyviezli nad Ainsu a zakempili kúsok od trailu Espierlo. Ako som už spomínal, kempovať sme nezostávali v dolinách, aj keď by to pravdepodobne nebol problém, ale zakaždým sme sa presunuli vyššie do hôr. Jednak kvôli pokoju, ale hlavne kvôli slnku. Vyššie pochopiteľne slnko zapadá neskôr a skôr vychádza. Aj rozdiel napríklad trištvrte hodiny bol zásadný, aby sme sa navečerali, alebo naraňajkovali v teple. Čoskoro po západe klesla teplota, ako keď otočíš vypínačom, pokojne aj o dvadsať stupňov a zatiaľ čo cez deň sme jazdili iba v dresoch, po večeri, alebo z rána, sme si museli natiahnuť páperky, čiapky a hrubé ponožky.
Ráno nás čakalo spomínané Espierlo, ojedinelý zjazd so stredomorským charakterom. Otvorený vrch plný balvanov ponúkol výhľady, prudké točky a jazdu na ostrí noža, ktorá vyžadovala neustále sústredenie. Na protiľahlom svahu sme k nemu pridali trail La Coasta, ktorý je viac hladký a má parádny flow. Tým, že je celý ukrytý v lese a navyše na severnej strane, sme občas kĺzali po mokrých skalných schodoch, koreňoch a tancovali v prudkých zákrutách.
Ale to najlepšie sme si schovali až na koniec. Trail Maxiavalanche nesie názov používaný naprieč trailcentrami po celej Európe a znamená jediné - čistú zjazdovú zábavu! V Ainse je to premenené na čísla z 90% singletrail s klesaním 1200 metrov na 17 kilometroch. Skvelý flow koktail a čistá zjazdová zábava, navyše s ikonickou skalou Peña Montañesa, 2295 metrov vysokým skalným obrom, za chrbtom. Celkom pekné zakončenie dňa, nie?
Hlavnú myšlienku Zona Zero, obnovenie strateného života starých chodníkov plných histórie a oživenie turistického sektora vďaka mtb, najlepšie vidieť v regióne Sierra de Arbe. Na jeseň 2022 tu boli po vzore Ainsy otvorené nové traily, aby si tiež uždibli svoj podiel z koláča a pritiahli bikerov. Každý z trailov bol zámerne postavený, aby jazdcov zaviedol do sveta opustených hôr, nedostupných pre bežných turistov. V Navale, pokojnej dedinke s 200 obyvateľmi, kde sa doslova zastavil čas, žiadne náhlenie ani stres nehrozí. Pred bránami jediného hostela nás čaká Nacho, jeho prevádzkar, ktorý robí súčasne aj mtb guida, aby nás previezol prastarým svetom, svetom soľných plání a po chodníkoch, kde hovoria kamene a história samé za seba.
Na ružiach ustlané tu fakt nemá. Pred pandémiu nakúpil elektrobicykle, aby ich mohol požičiavať turistom, ale oni žiadni turisti neprišli. Preto sa rozhodol, že začne ešte raz a od piky. Bajky predal a pustil sa do stavby trailov tak, aby všetky končili priamo pri jeho hosteli. Z najvyššieho bodu v okolí, z Alto del Pino /1018 m/, nakopal hneď niekoľko trás, z ktorých najviac vytŕčal trail Trinidad. Kamenistý trail s otvoreným hrebeňom a s výhľadom na Peña Montañesa, nápadný skalnatý výbežok /2295 m/ a zasnežené vrcholy národného parku Ordesa. Zlepence a okrové pieskovce sa nám drolili pod kolesami, rýchle a prudké úseky sa striedali s početnými točkami.
Podobný, kamenistý charakter mala väčšina tunajších trailov a pridanou hodnotou bol práve ich historický podtón. Jeden z trailov prechádzal opustenou soľnou baňou, ďalší okolo jaskyne, kde chodievali ženy z Navalu pracovať počas upršaných dní a ani sme sa nenadali ako nám pri jazdení a debatách ubehol deň ako voda.
Potenciál na úspech Naval má. Obmedzenia na stavbu trailov prakticky nulové, podpora obyvateľstva stopercentná. Každý chce zachrániť pomaly vymierajúce podhorie Pyrenejí, pretože pre mladých tu, okrem cestovného ruchu, nie je čo na práci. Nezostalo tu nič, len množstvo opustených domov, ktoré sa dajú kúpiť "za facku". Nachova kamarátka Sara, ktorá nám doniesla na posilnenie chorizo a olivy, si za peniaze z predaného jednoizbového bytu v Barcelone, v okolí Navalu kúpila dva domy a ešte jej aj veľká časť hotovosti zostala. Na otázku z čoho tu žije sa usmieva a hovorí, že jej stačí málo a keď jej peniaze dôjdu, chodí brigádovať do niektorého z väčších miest. Aj taká je odvrátená strana slávnej Zony Zero, o ktorej ale všetci svorne mlčia. Faktom ale je, že ponuka trailov v Zona Zero je priam ohromná. Určite na ňu nestačia dva dni, ako sme mali my, ale vyplatil by sa tu stráviť dlhší čas. Ten my ale bohužiaľ nemáme, zima klope na dvere a pokiaľ chceme vidieť ešte ďalšie lokality, musíme sa pohnúť ďalej…
Skvelým pomocníkom na bikovanie v Zone Zero je oficiálna - aplikácia Ztrails. Je ZADARMO a okrem zoznamu trailov a navigácie, si môžete naplánovať celý deň na základe preferencií /náročnosť, druh aktivity…/, alebo sa prostredníctvom nej dozviete o plánovaných uzáverách a stave otvorených trailov.
