Podporte nás

EnduROMANIA - enduro po rumunsky, časť 2

Rumunsko Rumunsko
Naše hodnotenie 7/10
16.2.2018

Po dvoch výjazdoch v Rodne a Calimani - prvej časti nášho výletu sme si naordinovali nútenú pauzu. Nie, že by sme chceli, ale prekonať vzdialenosť 300 kilákov nám zabralo po rumunských cestách takmer celý deň. 

Bola nedeľa, nikto sa neponáhľal, zastavili sme na miestnom trhovisku, kúpili trdelník a poriadnu hrudu syra. K dispozicii boli aj podkovy, alebo postroje pre kone, ale ja už osedlaný som, takže len pozeráme s otvorenou hubou na deda - ako skúša kosy podľa zvuku. Cvrnkne prstom do jednej, priloží ucho a počúva. Nezdá sa mu. Vypýta druhú, postup zopakuje, zazubí sa a začne zjednávať cenu.

Pohorie Ciucaş, našu tretiu zastávku, tvorí prevažne vápenec. Erózia tu nechala vzniknúť množstvu bizarných tvarov, aké poznáte napríklad zo Súľovských skál, len v oveľa impozantnejších rozmeroch. A tiež sa tu ide jeden závod z rumunskej enduro série. Hlavne preto sme tu.

Noc trávime v meandri horskej rieky a kujeme pikle na nasledujúci deň. Výšľap si chceme uľahčiť vývozom do najvyššieho možného miesta a snáď nás potom niekto vezme späť k autu.

Ako sme si predsavzali, tak sme aj urobili a ušetrili 10 km na asfalte plnom kamiónov. Sledujúc značky enduro závodu, ktorý sa tu išiel len pred pár dňami, sa šplháme po lúkach stále vyššie. V Karpatoch život plynie akosi pomalšie a pokojnejšie a táto atmosféra nenápadne prechádza aj na nás. Oproti nám si švitorí horský potôčik s voňavými lopúchmi a pohľady tým smerom, kam máme namierené, vyvolávajú euforický stav.

Pár krát treba prenášať cez exponované skalné miesta, ale inak ide všetko v sedle. Asi najkrajšou časťou je vrcholový hrebeň - úzka cestička v kosodrevine, s úchvatnými fotogenickými panorámami, musí pohladiť dušu každého bikera. Proste paráda.

Pretože sme ušetrili čas aj energiu na výšľape, ideme sa pešo pozrieť na najvyšší vrchol rovnakého mena, ako celé pohorie - Vf. Ciucaş / 1954 m n.m./. 

Bajky parkujeme medzi ovcami a zverujeme ich do starostlivosti v tráve polihujícím bačom. Tí len so zalepenými očami kývnu, že jasné, dáme na ne bacha, čo mi neznie práve dôveryhodne, preto pre zicher vyberám osky z kolies. Čo vám budem rozprávať, paranoja ako vyšitá. Ale dopadlo to dobre, s desiatou nám výstup zabral asi hodinu, pastierom sme poďakovali a rýchlo na zjazd.

Ciucaské enduro

Ciucaské enduro malo štyri rýchlostné skúšky a všetky, okrem poslednej, viedli po turistických chodníkoch. Nenechajte sa ale mýliť, čakal nás poriadny prísun techniky a surovosti, tak, ako sa na správne enduro patrí.

Keď som neskôr, už doma videl video zo závodu, vôbec som sa nečudoval množstvu pádov, čo ho celú dobu sprevádzali. Hlavne začiatok bol fakt ťažký - keď si trafil stopu, tak si to tam posielal jedna báseň a keď nie, tak si zletel na šutre. Proste buď - alebo!

Nás ale žiadna časomiera nenaháňala, plášte leteli po hline, drobné kamene ustrelovali kamsi do diaľky, stromy okolo sa mihali a svet bol zrazu v pohybe. Nádherný pocit, jediné, na čom záležalo, boli vlastné zimomriavky. Čistá sloboda!

A teraz sa dostať späť k autu. Postupujeme podľa tradičného vzorca - Daša v tieni stráži bajky, ja na okraji cesty dvíham palec. To ti vravím kámo, stopovanie v Rumunsku nie je žiadny med. Premávka nijako moc hustá a po poldruha hodine, keď už to chcem vzdať, konečne zastavuje dodávka. Aj napriek tomu, že moja rumunčina začína a končí pri pozdrave "salut", sa vodič usmieval tak, až mu zlaté zuby hádzali prasiatka a ja som mu bol nesmierne vďačný, že tie serpentíny nemusíme šlapať...

Posledná výzva - Fagaraš

Najväčšie a najvyššie pohorie Rumunska je hojne navštevované a najviac ľudí sa koncentruje v okolí jazera Balea. Niet divu, keď je to aj najvyšší bod horskej cesty Transfagarasan, ktorú možno označiť ako pútnickej miesto všetkých motoristov. Pri jej výstavbe v sedemdesiatych rokoch zahynulo 40 ľudí a bolo použitých 6000 ton trhaviny!

Pre niekoho najkrajšia cesta sveta, pre nás trochu sklamanie. Nie kvôli stánkom s klobásami a snáď miliónu ľudí, to sa dalo čakať, ale kvôli trailu. Ale pekne po poriadku. Najskôr fotosešn pri západe slnka...

Po celkom vydarenom východe slnka to vyzeralo na ďalší pekný deň na horách. 

Keď už stojíme nastúpení s kompletným vybavením, obloha sa zatiahne a priženie sa poriadna búrka. Čo teraz? Pozeráme na seba. V najbližšej chate sa dozvedám, že okolo obeda by sa malo vyčasiť, a tak tri hodiny sedíme pri čaji a čumíme do blba.

O dvanástej slnko skutočne vyliezlo, teda rýchlo do sedla! Pre Fagaraš som sa asi najviac nadchol pri pozeraní poľského mtb filmu Path Finder. Najlepšia časť sa odohrávala práve kúsok od už spomínanej cesty. Ako sami chalani vo filme hovoria "bardzo fajny trail, ako przygotowany pod rowery" ... akurát sa zabudli zmieniť, že 3/4 sú úplná, ale úplná nejazditelná kravina! Hajlajtom bolo znášanie bajkov zrázom vo výške šiesteho poschodia, kde pod nami nebolo nič. Doprdele, fakt nič! Len šutre dole v rieke.

Až prišiel posledný kilometer. Chodník sa stočil do lesa a všetko zlé bolo razom zabudnuté. Pozrite si ten film, všetky zábery boli spravené práve tu...

Najväčšie prekvapko si ma ale počkalo pri dolnej stanici lanovky, kde som sa dal do reči s partiou od Olomouca. Chlani si prišli zablbnúť na svojich "mkových bavorákoch" a ak mám rád športovejšiu jazdu, že ma zvezú. Čože? Všetky systémy vypnuté, driftovanie do zákrut, vôňa spálených gúm a smrť v očiach. Zážitok z kategórie - to chceš! Koniec dobrý, všetko dobré...

Nad Rumunskom sa vznáša vietor zmien. Hory sú síce stále divoké, sotva poznačené rukou človeka a občas pôsobia, že sa v nich zastavil čas. Ale začínajú sa tu budovať traily, pribúda enduro pretekov, rozvíja sa infraštruktúra. Chvíľu to ešte potrvá a ak máš čo i len malú šancu vyraziť - vyraz! Kedy inokedy, keď nie teraz?

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
Zona Zero - pyrenejský klenot Zona Zero - pyrenejský klenot

Zona Zero - pyrenejský klenot

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu? Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy