USAArizona, Arizona, to je pravých mužů zóna, karty šustí, kulky bzučí, krávy cituplně bučí - spieva sa v legendárnej westernové opere Limonádový Joe. Z Colorada sme sa presunuli do Sedony, jedného z najkrajších miest v celých Spojených štátoch.
► KALIFORNIA - report z prvej časti čítaj tu
► UTAH - report z druhej časti čítaj tu
► COLORADO - report z tretej časti čítaj tu
Kulisu mesta tvoria úchvatné červené a oranžové pieskovcové útvary a špecifickú atmosféru dokresľujú všadeprítomné stánky indiánov z kmeňa Navajo, ktorí predávajú kadejaké čačky.
Tiež si kupujeme niečo na pamiatku, ale tá najsilnejšia sa viaže predsa len k trailom. Keby existoval teleport a mohol by som si vybrať len jeden trail v USA, bola by to práve arizonská "Hiline". Po dojazde som okamžite vedel, že ho chcem ísť ešte raz a že kvôli tomu obetujem ďalšie plány na zvyšok dňa. Príjemné stúpanie a potom 5.2 kilometra toho najlepšieho zjazdu, ktorý si dokážete predstaviť. Po obrovských pieskovcových kameňoch, kolmo dole, len sa nebáť a pustiť to. Najhoršie je, že mám z tohto trailu len jednu jedinú fotku - proste som odmietol zastaviť! Túto...
A máme aj jedno video...
Ľudia, ktorým učaroval divoký západ, od nepamäti polemizujú, čo spôsobilo jeho zánik. Určite to bola súhra viacerých faktorov, ale na niekoľkých sa zhodujú všetci - pacifikácia indiánov, stavba železnice a vyhubenie bizónov. A záľuba v strieľaní Amíkom, zdá sa, zostala. Celá rodina si obrovským džípom urobí výlet do národného parku, vytiahne pištoľ, pušky, brokovnice alebo samopal! a na odľahlom parkovisku to pere do terčov. A všetkým to príde úplne normálne a prirodzené.
Večer sme si rozložili stan, cvrčky cvrlikali a vietor sa pohrával s konármi stromov nad nami. Odniekiaľ z diaľky sa z predlžujúcich sa tieňov ozývalo slabé vytie šakalov a ... zrazu svetlá. Miestny ranger, nás po ohlásení nejakého "dobráka", ktorý si chcel zastrieľať, ale kvôli nášmu stanu nemohol, vyhadzuje a posiela na iné parkovisko mimo jeho rajón.
Ono to s tým kempovaním fakt nebolo ľahké, Sedona je podobne ako Moab turistickým centrom a keď vravím turistickým, nemyslím turistov čo šľapú po horách, ale turistov, akože dovolenkárov. Aj tu, rovnako ako v Moabe, frčia jeepy - jeeptours - sa dajú rezervovať na každom rohu, celé to tu má pod palcom firma, ktorej jeepy sú nastriekané naružovo.
Keď nás ranger vyhodil, presunuli sme sa na odľahlé parkovisko, asi 10 km od mesta v nádeji, že bude pokoj. Len čo sme ale znova rozložili stan, začal sa asi najstrašidelnejší vreskot, aký som v živote počul. Čo to môže byť? Mozog ma automaticky zásobuje informáciami, ktoré som čítal ráno v promo letákoch - v skalách okolo Sedony žije aj niekoľko púm! Aha, paráda, tak dík... zazipsovaní v stane, ako dvaja slepci, nič nevidíme, len počujeme a o to je to strašidelnejšie. Ale horší ako ten vreskot, bolo ticho, ktoré nasledovalo po ňom. Normálne sa dalo krájať. Až ráno, keď som išiel do kríkov, som zistil príčinu - kúsok od nás si vybavovalo účty niekoľko púštnych líšok a jedna za to zaplatila životom...
Ráno nás čakal adrenalínový "Hangover trail". Nič pre slabé nervy a neviem či je lepšie si po nočnom zážitku rupnúť panáka pred, alebo až potom.
Väčšina videí a fotiek schádzaní prudkých platní je práve z tohto trailu. Pri prejazde úzkych pasáží, kedy sa ledva napcháme s riadidlami medzi skalu a strom a pod nami zíva úplná ničota, mi nie je všetko jedno. Výšky nemám moc v láske a vedomie, že stačí jeden zlý pohyb a môže nasledovať pád, robí z trailu naozajstný zážitok, na ktorý budeme ešte dlho spomínať.
Veľa ľudí jazdí do Arizony tiež kvôli "White line". Je to trail čo oddelí chlapcov od mužov, a normálnych od úplne vytretých. Má asi iba 100 metrov, ale aj tak je to miestna ikona a adrenalínový part, pri ktorom tuhne krv v žilách. Špeciálne zručnosti nie sú potrebné, len plná náruč odvahy. Pozrite sa na toto video pochopíte... VIDEO WHITE LINE
Sedona, to samozrejme nie je len tých pár trailov, ktoré spomíname, v celej oblasti je ich asi 200 kúskov. Vyskúšať všetky za tak krátky čas nejde, preto sme si vyberali hlavne podľa obtiažnosti - čierne a červené. Keď to mám takto spätne zhodnotiť, veľká väčšina bola hrozne ušľapaná, hore - dole - hore - dole, a všetky ktoré v nás zanechali nejaký dojem som menoval konkrétne, zvyšné len takto cez pár fotiek...
Keď už sme boli v Arizone, nemohli sme nenavštíviť jeden zo symbolov Ameriky - Grand Canyon, alebo aspoň jeho časť - svetoznámu vyhliadku na oblúk rieky Colorado, Horseshoe Bend. Skalnatá priepasť hlboká ako sto poschodová budova, lemovaná doširoka rozostúpenou riekou, je niečo čo priťahuje mraky turistov. Preto sme príjemne prekvapení, že sa tu nevyberá žiadne vstupné a že nás z parkoviska, na ktorom sme sa na noc rozložili, nikto nevyhadzuje.
Na východe slnka sa tlačíme s minimálne stovkou aziatov a každý z nich má v ruke, okrem smartfónu samozrejme, aj fľašu s vodou. Ceduľa pri vstupe vzdialenom len 10 min chôdze hovorila jasne - možnosť extrémnych teplôt, nezabúdajte na pitný režim. Že to ráno bolo 5 stupňov nad nulou bolo vedľajšie. Ceduľa predsa hovorila jasne...
Toľko z Arizony, pred nami sú posledné dve zastávky, v meste hriechu - v Nevade v Las Vegas, ale ešte predtým v Utahu na Red Bull Rampage...
