TalianskoKaždé leto chodíme jazdiť do Álp a každú jar/jeseň do Finale Ligure. Občas ale nezaškodí trocha oddychu od hoblovania známych trailov a odpoveďou na nepoloženú otázku - čo v takom prípade pojazdiť - môže byť aj údolie Natisone, ležiace v povodí rovnomennej rieky na pomedzí taliansko-slovinskej hranice, kde sme koncom júna strávili pár skvelých dní.
Pre lepšiu predstavu nezaškodí na úvod trochu zemepisu. Údolie Natisone je pokľudná pohraničná oblasť zovretá medzi Friulskými Dolomitmi a horným Jadranom na severovýchode Talianska, len na skok od Udine. Z Považskej Bystrice je to niečo málo cez 700 kilometrov a vzhľadom k tomu, že oblasť doteraz nie je veľmi zasiahnutá masovým turizmom, zachovala si svoju autentickosť. Reprezentujú ju hlboké lesy, vodopády, hrady, a hlavne kopec enduro trailov ladených v prírodnom duchu.
Je 9:30 ráno a teplomer v aute sa vyšplhal už na tridsaťpäťku. Na parkovisku v mestečku San Pietro al Natisone čakáme v tieni kostolnej veže na Paola s jeho dodávkou, ktorá je ešte natrieskaná vecami z enduro pretekov, ktoré sa konali len pred týždňom a hostili viac ako 200 enduristov z celého Talianska. Paolo sa na dva dni stane našim sprievodcom, pretože spolu s kamarátmi v okolitých lesoch obnovili staré chodníky a vytvorili sieť prírodných enduro trailov - Natisone Bike Arenu. Tá si čoraz naliehavejšie kliesni cestu medzi najlepšie talianske trailcentrá a musím povedať, že možno aj právom.
Paolo a jeho kumpáni, ktorí si hovoria Machete team, majú pod palcom asi 15 trailov, ale na úvod sa vyberáme mimo ich “rajón”, na miestny hajlajt - zjazd z hory Matajur, ktorá vďaka svojmu kužeľovitému tvaru dominuje celému okoliu a je symbolom údolia Natisone. Pred piatimi rokmi, keď sme v údolí Soča sondovali traily, nás sem vyviezol kamarát Gaj v kombičku požičanom od otca, ale podľa Paola s chalanmi poriadne zamakali a trail je ešte lepší ako býval. Z parkoviska je to na vrchol asi 300 výškových, ktoré vzhľadom na úzku, strmú cestu, treba vytlačiť. Z 1641 metrov vysokého vrcholu hory sa otvára nádherný panoramatický výhľad na Kanin a Krn, Karnské Alpy a pri dobrej viditeľnosti aj na Jadranské more.
Z vrcholu vedie Trail 749 Avalanche /po starom Matadown/ a je právom kráľom údolia Natisone. 749 Avalanche, ako už z názvu vyplýva, je každoročne dejiskom zjazdového závodu s hromadným štartom, veď dvanástim kilákom prírodného endura s takmer 1500 metrami zjazdu, nemôže konkurovať len tak hocičo. Trail je veľmi rôznorodý. Panoramatický úvod pripomína alpské traily, stred prechádza cez lúky, kde sú najväčším nepriateľom vymleté stopy od vody a záverečná dlhá pasáž v lese je rýchla, má flow a množstvo technických pasáží. Viac fotiek nájdete v našom reporte spred 5.rokov - KLIK SEM
Samotná Natisone Bike Arena je fúziou z troch oblastí, čo prinieslo väčšiu pestrosť trailov a viac možností. Keď sa ale Paolo rozhovoril o zanedbateľnej podpore a zvláštnych predstavách lokálnej agentúry cestovného ruchu (napr. do Natisone pozvali Wyna Mastersa, ale na údržbu a budovanie trailov nechcú uvoľniť žiadne financie), tak sme pochopili, že ani za hranicami Slovenska, nepadajú pečené holuby do huby samé od seba.
Všetky tri oblasti ponúkajú traily ukryté v lese plné strmých častí, koreňov a kameňov a boli, musím podotknúť, v perfektnom stave, keďže len pred týždňom sa tu išiel už spomínaný enduro pretek Krivapete. Paolo, aby sme nejazdili sami, nám do partie pribalil každý deň iných lokálnych jazdcov - okrem kamarátov z Machete tímu, hlavne mladých závodníkov a chalani nemali moc pochopenie na zastávky kvôli foteniu. Takže fotiek máme poskromne a doma zabudnutý blesk, tiež nepridal na kvalite foto-dokumentácie. Aspoň viac zostalo na vašu predstavivosť. Nečakajte však nič menšie ako enduro koktejl z kameňov, ktorý je za mokra na zabitie, preto opatrne s počasím. My sme sa trápili s horúcimi ránami a poobednými búrkami a tak sme jazdili vždy tam, kde aktuálne nepršalo.
Na úvod sme vyskúšali čierny Bunker trail, ktorý vystriedala pohodová prírodná enduro lajna La Baita, s extrémne zábavným tobogánom v koryte. Podobne ladený je aj Trivio trail, rýchly s pár technickými finesami, kde môžete vyťažiť maximum zo svojich schopností.
Ďalší deň sa niesol v hoblovaní trailov v lokalite San Pietro, teploty opäť atakovali tridsaťpäťku, takže chladivé prítmie lesa, v ktorom boli traily natočené, prišlo veľmi vhod. Na rozprúdenie krvi sme si dali dvojicu modrákov Alpini a Guba Basso. Pohodové a rýchle lajny, kde sa dalo dobre vyblázniť. Trochu z iného súdka je Penny trail, ktorý poteší srdce nejedného šutrofila. Topom bol jednoznačne Machete trail, jedna z najobľúbenejších a najzábavnejších trás v celej oblasti. A nie je sa čo diviť. Na troch kilometroch sa podarilo namiešať správny pomer technických a rýchlych flow úsekov, ktoré vás tak ľahko neomrzia. Chalani to nakopali znamenite. Bavila nás aj Clastra, ktorá je síce kratšia, ale skaly z bieleho vápenca rôznych tvarov a veľkostí z nej robia výnimočný zážitok. Úplne najlepší je na oči, keď nevieš, čo číha za najbližšou zákrutou.
Tri dni v Natisone Bike Arene sme si naozaj náramne užili. Na dôvažok nám Paolo odporučil ešte ďalšie lokality v okolí, ktoré stoja za návštevu a tak sme na jeho podnet vyrazili na jeden deň do Gemona del Friuli, dejiska majstrovstiev Talianska v endure!
Zhrnuté, podčiarknuté, Natisone Bike Arena a jej okolie má čo ponúknuť aj na viac dní jazdenia a rozhodne sa tam oplatí zastaviť. Hlavne pokiaľ radi objavujete nové, ešte neokukané miesta, alebo si chcete cestu do Finale Ligure rozseknúť na dve časti. Aj tu fungujú vývozy (jednorázové, aj celodenné), aj tu môžete zažiť trail alpských rozmerov (12 km dlhý trail z Matajuru), aj tu nájdete partiu nadšených lokálov, ktorí vám na trailoch (aj mimo nich) budú radi robiť spoločnosť. Ak vás vyššie uvedené zaujalo, všetky potrebné info hľadaj tu https://natisonebikearena.it/ alebo v novej talianskej 3D aplikácii Mowi-bike https://serve.mowi.space/app/bike/
