SlovenskoMôj vzťah k Bratislave je pomerne vlažný a asi najlepšie ho pomenoval kamarát Vlado – mladé baby sa tam hrajú na staré, staré na mladé a chlapi na to, čím nie sú...
„Mesto mieru“ navštívim každý rok niekoľko ráz a vždy to končí rovnako – nákupmi v Ikei. Tento raz som ale uprednostnil spojenie príjemného s užitočným a tak na pracovné stretnutie smerujeme s bajkami v aute, aby sme si mohli prejsť najznámejšie traily, ktoré sú prakticky súčasťou hlavného mesta.
Niečo som počul, niečo videl, niečo čítal, GPX našiel na Trailforks.com a takto vyzbrojený vyrazil. Veľa trailových centier vzniká na malých kopcoch, tak prečo nie v Bratislave?
Začali sme na Kamzíku a dobre sme spravili. Pri aute dávam dole košelu, rifle a nemôžem si nevšimnúť čudných pohľadov okoloidúcich mamičiek a psíčkarov. Najskôr si myslím, že ich poburujem, ale keď sa otočím a vidím, že ten pán v šiltovke a motorskárskej bunde je Jožo Ráž, vrátim sa s úsmevom na zem.
No nič, vyrážame. “Pekná cesta, 3 jamy a Vydrický“ sú veľmi podobné, vrstevnicové traily. Náročnosť, ak sa o nejakej vôbec dá hovoriť, sa skrýva hlavne vo zvlnenom profile. Hlavným plusom je okolitá krajina. Rieka Vydrica tu vytvára kľukaté meandre, také typické pre Malé Karpaty.
Pokračujeme "Krasňanským", ktorý je ochutnávkou toho, ako by to malo v budúcnosti v Bratislave vyzerať. Novú, ešte neznačenú časť, sme našli úplnou náhodou, vďaka Dašinej zvedavosti. A neľutujeme. Občas sa nám do cesty postaví malý skok, občas nejaké korene, sem – tam obchádzka kvôli blatu. Krasňanský je zatiaľ jasne najzábavnejší...
„Cerová dráha“ je unikát, ale ani tu sa vlastne nič nemení. 10 km hore - dole po vrstevnici už trochu nudí, všetko na jedno kopyto. Hoci je na ceduliach označená ako technický cyklistický chodník, nie je to úplne pravda a páčiť sa bude hlavne Xcčkárom.
Týmito trailami ale "ponuka bajkovania" okolo Kamzíka zďaleka nekončí. Vyšantiť sa dá aj DH/FR tratiach Rohatka a Driver 8, zvyšné, vrátane tých navrhovaných, nájdete v tomto zozname.
Rýchly presun do Rače, aby celkový dojem zachránil "Biely kríž", ktorý sa chalanom naozaj podaril. Neviem si predstaviť situáciu, že by sme naň vyrazili najskôr a potom išli všetky tie vrstevnice. Takto je to správne, koniec dobrý, všetko dobré...
Prvú polovicu trailu, na odporúčanie, dávame tri krát po sebe. Klopky, skoky, vlny, všetko zábavné a hravé - toto je ono, toto sme hľadali! Druhá polovica po krátkom stúpaní baví tiež. Skoky narástli, pribudli prudké zjazdy a machom obrastené balvany, podobné tým Rychlebským.
Hlavným pozitívom je, že stavba trailov v lokalite Biely kríž sústavne pokračuje. Nám žiaľ na novú, ešte nedokončenú časť, nezostal čas, tak možno nabudúce. Podľa fotiek na facebooku vyzerá viac ako dobre...
Ak ste videli film Bikeslava viete, že plány organizácií a dobrovoľníkov v Bratislave sú smelé. Prvotný zámer, aby aj bajkeri žijúci v „kráske na Dunaji“, mohli po práci vyraziť na nie veľmi vzdialené a hlavne „legálne traily“ sa podaril a úprimne k tomu všetkým zainteresovaným gratulujem. Je to paráda...
Jedným dychom ale musím dodať, že Bratislava zatiaľ neponúka nič, čo by ma tam donútilo vracať sa opätovne, lebo cestovať dve stovky kilometrov, kvôli jednému naozaj dobrému trailu, je trocha luxus. Posledné informácie hovoria, že zahraniční trailbuilderi, spomínaní v Bikeslave sú v nedohľadne, samozrejme pre finančnú náročnosť a tak len čas ukáže, či sa z Bratislavy naozaj stane lokalita, o ktorej si budú bajkeri rozprávať sami. Ja ale rozdhodne držím palce, nech sa to podarí. Veľa šťastia...
No a vy ostatní, čo to nemáte tak ďaleko, určite vyrazte. Bratislavské traily sa rozhodne oplatí vyskúšať!!!
