Podporte nás

Shalom Izrael - únik od zimy na neokukané traily, časť 1

Izrael Izrael
Naše hodnotenie 6/10
9.11.2017

Keď sme plánovali trip do Izraela a pár ľuďom o tom povedali, padali aj otázky typu: má Izrael vôbec hory? Čo tam budete robiť, idete sa tam modliť? Možno to prekvapí aj vás, ale Izrael má všetko - hory, more, púšť i bohatú históriu. Chceli sme zažiť niečo iné, niečo nové a hlavne sme chceli vypadnúť preč zo zimy. Letenky sme kúpili za pár korún, požičali si auto aj bicykle, sedem nocí strávili v spacákoch v púšti, počúvali zavýjanie líšok a šakalov, kúpali sa v dvoch moriach a užívali si leto v zime! To všetko sú momenty, ktoré v nás budú rezonovať ešte dlho. Fakt dlho ...

Izrael, ku ktorému neodmysliteľne patrí aj Palestína, môžeme zaradiť medzi najdiskutovanejšie miesta našej planéty. Niet sa čo čudovať, veď málokde je na tak relatívne malej ploche sústredených toľko rôznych kultúr a náboženstiev a súčasne emócií, konfliktov a napätia. Život na Blízkom východe má radu špecifík, ale keď si zvyknete na ploty, ostnaté drôty, alebo vojakov so samopalmi, až potom si začnete všímať prírodných krás okolo seba. A že ich Izrael má!

Eilat - južná brána Izraela

S malým batohom a s veľkou nervozitou sedíme v lietadle z Bratislavy do Izreala. Aj keď sme si cestu dobre rozmysleli, nevieme čo nás čaká.

Prísne sa tváriacemu úradníkovi pri pasovej kontrole, na malom vojenskom letisku uprostred ničoho - v Ovde, vysvetľujeme svoje plány na najbližšie dni. Že chceme spať voľne v prírode, ale pochopiteľne radšej zamlčíme.

Do Eilatu, oázy na pobreží Červeného mora, trvá cesta busom 45 minút. Je to typické letovisko so všetkým, čo k tomu patrí. Na bližšiu obhliadku bude čas neskôr, teraz musíme vyzdvihnúť rezervované auto, nakúpiť vodu, nejaké potraviny a objavovanie Izraelu sa môže začať ...

Prvou zastávkou je 5-tisícové mestečko Mitzpe Ramon, ležiace na okraji veľkého kráterového útvaru, známeho tiež ako Machteš Ramon. Vďaka výške 839 m n.m. nám pri nohách leží rozsiahly kus Negevskej púšte, ale otvorená pláň je nemilosrdne bičovaná vetrom, takže noc strávime radšej na sedadlách našej Micry.

Krátko pred šiestou už stojím na skalnej rímse a čakám na prvé slnečné lúče. Spoločnosť mi robí len rodinka Kozorožca núbijského, pasúceho sa na chatrných kríkoch, Daši sa do tej hmly nechcelo. Ale ja, ako správny lovec svetla viem, že tie momenty, kedy sa malé sny stávajú skutočnosťou, stoja za trochu utrpernia. A aj keby slnko z hmly nevyšlo, koľkokrát sa človeku podarí zažiť inverziu v púšti?

Halukim trail

Naše hodnotenie: 

Možností zohnať v Izraeli slušné trailové bajky zase toľko nebolo, dalo by povedať, že nám chalani zo zoskupenia Geofun - desert cycling center vytrhli tŕň z päty. Okrem toho, že v okolí mesta Midreshet vyznačili štyri traily, majú tú aj malú základňu, a práve z nej vyrážame na to najlepšie podľa ich odporúčania - Halukim trail.

Negevská púšť zaberá až 69% izraelského územia, ale piesočné duny sú len výnimočné. Samotní Izraelci sa o nej vyjadrujú ako o "rocky desert" a majú úplnú pravdu. Čakajte špicaté kopce, vysušené riečišťa a kráterové kaňony. Jej rozľahlosť a nehostinnosť si naplno uvedomíte, až keď v nej stojíte úplne sami a na každú stranu sa do nekonečna tiahnu len rozsiahle pusté pláne. A Halukim trail si to razií skrz ne.

Prvá časť je jednoduchá, má príjemný flow, zjazdy sú okorenené občasnými skokmi, ale tiež zišťujeme, že púšť nie je plochá. Našťastie tak akurát pre prebudenie svalov zo zimného spánku.

Pod príjemne hrejúcim slnkom ukrajujeme jeden kilometer za druhým, stúpame okolo osady zloženej z unimobuniek a zrazu sa pred nami otvorí neskutočný výhľad - mohutné hrdzavé masívy obkresľujú obzor kol dokola. Niekoľko minút len ​​sedíme a čumíme ako sa taká, na prvý pohľad nehostinná krajina, dokáže na tak malom území zmeniť. Od plání pokrytých nízkymi stromami a kríkmi, až po suchú, erodovanú skalnatú krajinu, pripomínajúcu utažské Death Valley.

Kvalita stúpa

Druhá polovica Halukim trailu je podľa mapy skôr z kategórie XC, preto hľadáme zaujímavejšie riešenie aj za cenu, že sa odpojíme a vydáme do "neprebádaných miest". Riskli sme to už veľakrát predtým, tak prečo nie tu a teraz?

Modrá turistická značka nás po okraji násypu zviedla dole do údolia, pribudli technické pasáže, switchbacky, široké cesty nahradili dropy z kamenných dosiek, takže sme mali plné ruky práce a nestačili myslieť na to, ako sakramentsky sa tento risk vyplatil!

Tak ako starovekí pútnici hľadali na obchodných cestách útočisko pod korunami stromov v karavanserajoch, ani my sme nemohli skončiť inde. Vyťahujeme spacáky a s myšlienkami na to, čo nás ešte čaká, vzápätí zaspávame.

Ráno treba v prvom rade vymeniť bajky. Specialized Stumpjumper, ako náhrada za objednané Norco Fluid, ktoré nestihli pripraviť, sklamali na plnej čiare. Ale pred 100 kilometovým presunom do mesta Arad, ležiaceho na rozhraní Negevskej a Judskej púšte, sa treba patrične posilniť. Len tak mimochodom, Izrael je drahý že až. To je prvá vec, ktorú si všimnete. Drahé je úplne všetko - ubytovaním počínajúc, jedlom končiac.

Práve preto sme si veľa zásob priniesli z domu, alebo kúpili v Eilate, ktorý patrí do špeciálnej ekonomickej zóny a ceny nepodliehajú DPH! Takže ak nakupovať, rozhodne v Eilate...

Bokek trail - sny sa plnia

Naše hodnotenie: 

Ďalším cieľom bol Bokek trail s viac ako priaznivým profilom trasy, keď nás na dvadsiatich kilákoch čakalo len 120 metrov stúpania proti 630 metrov klesania! Konečne sa Daši splnil sen, o ktorom hovorí už niekoľko rokov - "raz by som chcela vystúpiť z auta a ísť len smerom dole :)"

Kôli uzávere cesty ale musíme presunúť začiatok a k trailu sa dostať inokade. Pohodový chodník medzi kameňmi, ktorý v mape vyzeral sľubne, sa postupne mení na výzvu. Vyšliapaných ciest je okolo nás neúrekom, značka sa niekde stratila a my prvýkrát nevieme ako ďalej. V tom vidím v koryte vyschnutej rieky modrý pruh medzi dvoma bielymi. Hurá, značka, ale ako k nej, keď je 30 metrov dole pod nami?

Jazda spálenou krajinou v obkľúčení skalných stien je zážitok. Preskakujeme naplavené okruhliaky, míňame hrdzavejúce vraky áut, ktoré pamätajú svet, čo tu už dávno nie je a po takmer dvoch hodinách sme z koryta vonku.

Bezmyšlienkovite kopírujeme mierne sa vlniaci terén a za tlmených zvukov plášťov si užívame slobodu. Ten pocit, ktorý sa nedá ničím nahradiť. Ničím! Ako mi to už chýbalo ...

Súčasť ťavej karavány

Miesta sa striedali s miestami, čas bežal a my sme sa dostali do izolovanej osady beduínov s vlastnými pravidlami a výjavmi. Keď sa pozriem okolo seba, nechápem, ako tu môžu žiť. Najlepšie na tom celom bolo stretnutie s ťavou karavánou, ktorá pozostávala z asi stovky zvierat. Za podobné zážitky siahajú turisti hlboko do vačkov - a my sme to mali zadara!

Trail sa v druhej polovici stal ešte zábavnejším - dlhé vlny, technické pasáže, prašné zjazdy, traverzy. A k tomu príroda, ktorá sa v lúčoch slnka kloniaceho k zemi, zafarbovala do príjemných sýtych odtieňov. Úsmev nám pohrával na perách, jasné, taký skvelý deň sme naozaj nečakali!

Výrazne klesajúci profil trailu mal len jeden malilinký háčik - auto ostalo 20 km hore po ceste. Kým Daša strážila bajky, ja som sa postavil k zvodidlám s palcom otočeným k nebu. Nestihli sme si dať ani pusu "na dobrou pořízenou" a už beriem stopa. Za necelú hodinu som späť, nakladáme bajky a po chodníku vyhradenom pre 4x4 mierime do púšte.

V obkľúčení šakalov

Hovorí sa, že dni na púšti sú teplé a noci studené. Tu je to pravda len čiastočne. Vietor, ktorý fúkal už od prvého dňa, konečne ustal, strieborný svit mesiaca počas splnu prežaruje tmu noci a prebúdza obyvateľov púšte. Dlho sedíme opretí o auto a počúvame, ako sa svorky šakalov pohybujú po krajine. Podľa vytia vieme rozlíšiť, či sa približujú alebo vzďalujú.

Mrtvé more na dohľad a s sním aj sväté mesto Jeruzalem, ale hlavne legendárky Sugar trail. To sú plány na nadchádzajúce dni, ktoré si popíšeme v druhej časti. Stay tuned!

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
Zona Zero - pyrenejský klenot Zona Zero - pyrenejský klenot

Zona Zero - pyrenejský klenot

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu? Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy