FrancúzskoTretie údolie do partie je Belleville. V jednote je sila, povedali si miestne obce a vytvorili svoj vlastný „klan“ nesúci názov Bikepark Belleville. Kombinácia umelo vybudovaných častí s prírodnými úsekmi a kulisou hôr v nadmorských výškach od 1 400 do 2 800 metrov vytvorila kombo, ktoré vtlačilo tomuto miestu vlastnú identitu. Bikeparku dominujú otvorené horské pastviny s niekoľkými lesnými úsekmi, inak sme celý deň vystavení neúprosným lúčom horúceho slnka. A začalo to tak nevinne, príjemnými letnými teplotami, v Courchevele sme ešte jazdili v dlhých dresoch. A teraz? Teplo na zalknutie aj v najvyšších polohách. Vrcholom všetkého je pätnásť minútová saunovačka v čiernej kabínke lanovky, kedy z nás lejú litre potu. Našťastie obsluha lanovky dáva ľuďom pred jazdou fľašu s vodou, aby to horko vydržali - ale aj tak vidím starších turistov, ako sa z kabínok potácajú neistým krokom. Nie je to sranda, 30 stupňov v troch tisícoch nie je normálnych. Alebo to meméčko "zvykajte si, toto je najchladnejšie leto zvyšku vášho života", naozaj neklamalo?
Ani Les Menuires v zozname najznámejších alebo najobľúbenejších mtb stredísk Európy nenájdete. Na druhej strane, počas našej návštevy v roku 2023, hostil tunajší bikepark Majstrovstiev Európy v zjazde, takže asi nie je úplne márny. Nájdete v ňom štandardne, od každej farby niečo, ale po týždni nám už všetky klasické bikeparkové traily (široké lajny s klopenkami a skokmi) prídu podobné ako vajcia vajcu. Našťastie údolie Les Menuires má dve tváre - jednu typicky zjazdovú, plnú ľudí a tú druhú? Bez lanovky, ktorá neberie hore bajky, pokojnú, s prírodnými trailami tak typickými pre alpské prostredie. Trailforks ponúka hneď niekoľko možností, ale kvôli horúčave, ktorá bola hneď od rána brutálna a nepoľavovala, skôr naopak, sme sa rozhodli len pre päťsto výškových metrov šliapania k čiernemu enduro chodníku Traversée Geffriand /E6/. Pri príchode stretávame Rasťa Baránka, suseda z baráku a slovenského reprezentanta v zjazde. "Kam ideš?" Len sa usmial a ukázal smerom dole. "K rieke. Toto teplo sa dá prežiť jedine vo vode!"
Slnko bolo nemilosrdné, pot sa z nás lial prúdom a predstava chladnej vody nás neopúšťala. "Po dojazde sa tiež naložím do vody a nevyleziem až do tmy", - spriadam plány. Úzka lajna sa hojdala ľudoprázdnou krajinou hore a dole cez lúkami posiaty hrebeň. Tie kedysi patrili pastierom a ich stádam, čoho dôkazom sú mnohé rozpadnuté stavania okolo nás. Vyšliapaný chodník do údolia teraz križujú bajkeri a prešľapávajú nohy turistov. Zastavili sme na jednom z tých miest, kde sa musíte zhlboka nadýchnuť – nielen kvôli nadmorskej výške, ale hlavne kvôli tomu, čo máte pred sebou. Na horizonte sa majestátne týčil Mont Blanc. Už sme ho videli zo všetkých možných strán, z blízka aj ďaleka, ale aj tak na ňom môžeme oči nechať. Sedíme na skalnom výbežku, ticho a bez zbytočných slov, pretože žiadne by ten pohľad nevystihlo. Bol to presne ten moment, kedy si poviete, že všetky tie kilometre šliapania, pot a únava stáli za to! Na chvíľu sme zabudli na čas, na trail pod nami aj na zvyšok sveta. Celkový okruh mal v konečnom účtovaní asi pätnásť kilákov a zaradili by sme ho do kategórie, raz a stačí. Trasa bola panoramaticky excelentná, ale chýbala jej zjazdová dynamika a pútavosť. Nie je to nič, čo by sme nevideli už inde.
Čo sa ale nevidí každý deň, sú elitné preteky v zjazde, akými Majstrovstvá Európy rozhodne sú. Aj keď tradične chýbali hviezdne mená, vo vzduchu bolo cítiť napätie a vzrušenie. Stojíme hneď pri trati, počujeme dych prechádzajúcich jazdcov, cítime ich sústredenie, kamienky odstreľujú všetkými smermi. A už je na trati Rasťo. Reveme nech ide, mávame, povzbudzujeme .... cvak, Rasťo si zajazdil najlepší výsledok kariéry, skončil na siedmom mieste a my sme boli pri tom! Vyslobodenie z ukrutnej horúčavy prišlo až so západom slnka. Niet preto divu, že mnoho fanúšikov si na kempovanie vybralo miesta pozdĺž miestnej rieky Doron, ktorej chladivé vody osviežili aj naše unavené telá. V ľadovej vode sme síce dlho nevydržali, ale dokonale poslúžila na rýchle ochladenie – nielen nás, ale aj vína, ktoré sme si potom otvorili na večeru.
Náš čas v Les 3 Vallées sa nachýlil k záveru, ako zapadajúce slnko nad alpskými vrcholmi. Počas siedmich dní sme zažili všetko – od technických trailov v hlbokých lesoch až po epické hrebeňové jazdy s výhľadmi, ktoré nám brali dych. Nie všetko sa nám bezpodmienečne páčilo, ale dostalo sa nám toho, po čom najviac prahneme – adrenalínu, výziev a aktívneho odpočinku v prírode. Užili sme si večery pod hviezdami a utvrdili sa v tom, že Les 3 Vallées má právom povesť jedného z najlepších cyklistických regiónov francúzskych Álp. Môžeme napísať čokoľvek, ale najlepší spôsob, ako Les 3 Vallées spoznať, je vyskúšať si ho na vlastnej koži, ohmatať, aby ste si urobili vlastný názor…
