IzraelV prvej časti sme si zajazdili na dvoch trailoch 1.časť v južnej časti Izraela, v okolí kráteru Machteš Ramon a teraz nás čaká ďalší 100 kilometrový presun až niekde k svätému mestu Jeruzalem. Pohybujeme sa po Západnom brehu Jordánu a Mŕtve more máme na dosah ruky.
Od rána ale niečo visí vo vzduchu, preto kúpanie nechávame na inokedy a chvatom sa blížime k Maale Adumim, mestečku, kde začína najdlhšia verzia legendárneho Sugar trailu.
Než sa ale na parkovisku pripravíme, povrazy dažďa maria všetky naše plány. Skúšam wifi, šlape, ale potrebujeme heslo. V neďalekej strážnej veži, oddelujúcej izraelskú časť mesta od tej palestínskej, ho dostanem spolu s pozvaním na čaj. Pomaly usrkávame a snažíme sa niečo vymyslieť, keď sa službukonajúci izraelský vojak, ktorého meno som zabudol, rozhovorí o pomeroch v krajine a tiež o tom, že Izraelčania nechcú nič viac, než žiť v mieri. Pri pohľade na útočnú puškou, zavesenú cez jeho rameno, to môže znieť ironicky, ale faktom je, že si mier vážia, pretože to pre nich nie je samozrejmosť.
Keď dážď neustáva, meníme plány a ideme vyskúšať šťastie do 40 kilometrov vzdialeného Ayalon Parku, kde je vyznačených niekoľko trailov.
Prevádzka poriadne hustne, niet sa čo čudovať - sme na ťahu, ktorý spája Mŕtve more s Tel Avivom. Príroda tu vyzerá ako u nás na jar - vtáky spievajú, čerešne rozkvitnuté, všade kopec kvetov. Na to, že je len začiatok februára, celkom dobré. V Canada parku, ako sa tiež Ayalon Park prezýva, je vyznačený iba jeden oficiálny, 10 kilometrov dlhý trail, ale neoficiálne sú tu ešte tri kratšie. Keď sa to všetko prepojí, dá sa tu v pohode zabaviť celý deň.
Po troch dňoch v púšti je tá zeleň lesa fakt ukľudňujúca. Podložie tvoria bloky kameňov, ktoré nám pri stúpaní dávajú na niektorých miestach zabrať, asi tak ako rychlebský Wales. Bonusom sú výhľady na okolitú krajinu.
Za polovicou sa to láme a môžeme nechať sedlá konečne dole. Trail je rýchly, akože fakt rýchly, je technický, je návykový a ani plot z ostnatých drôtov nám nemôže zabrániť dať si ho znova. Kamene, ktoré nám strpčovali výjazd, sú teraz katalyzátorom čírej radosti.
Hovorí sa - nesúď knihu podľa obalu - a tu to platí dvojnásobne. Na prvý pohľad nenápadný kopec, akých sme míňali stovky, vďaka zaujímavému podložiu skrýva potenciál, ktorý sa len tak nevidí. A to takmer v meste! Veľa lokálov sem mieri cez obedňajšiu prestávke v robote, aby si po dojazde uviazali kravatu a vyrazili s čistou hlavou na meeting. Proste taký ten "americký" štýl.
Konexie na USA sa zrkadlia aj v značkách bajkov - my sedláme Norco Fluid 7.1. a k videniu sú napr. Santa Cruzy, Kony, Intensy a ďalšie, v našich končinách nie príliž prevarené značky.
Uložili sme sa priamo v parku s výhľadom na kolóny svetiel smerujúcich do Tel Avivu. Zaklipkali mi oči, dokonalé ticho prerušovalo len občasné vytie šakalov. V jeden moment som sa díval na hviezdy a v druhý tvrdo spal. Neviem koľko to trvalo, ale zobudil som sa na to, že sa mi niečo vlhké obtiera o ruku. Čože? Precitnem a fakt. 30 centimetrov odo mňa vidím dve svietiace oči! Áááá, výkrik sa mi z hrdla vydral automaticky. "Dašena, do auta!", lomcujem žltou húsenicou spiacou vedľa na karimatke.
O pol hodinu sa tomu už len schuti smejeme, nenadarmo sa hovorí - studený ako psí, v tomto prípade šakalí, čumák. Sranda - nesranda, von sme sa už radšej nevrátili a skočili na parkovisku pod statnou olivou.
Ráno sa budíme do krásneho dňa a znova skúšame Sugar trail. Sedemsto rokov stará obchodná cesta využívaná ťavými karavánami na transport soli a korenia z Mŕtveho mora do Jeruzalemu, je dnes vyhľadávanou bajkerskou lahôdkou. 900 metrov klesania a bohatá história sú jednoduchou rovnicou prečo sme tu.
Nástup na trail je vo výške 600 metrov a po 25 kilometroch končí 350 metrov pod hladinou mora! Začiatok je až prekvapivo technický a veľmi rýchly, ale suchý podklad drží dobre a neustreľuje.
Všade kam oko dovidí je len púšť. V lete, keď slnko spaľuje kraj, ktorým kedysi tiahli karavány a holé svahy priťahujú a odrážajú horúce lúče slnka ako pláty plechu, mení sa tunajšia krajina na žeravú vyhňu. Ideálny čas na návštevu je teda obdobie od októbra do apríla.
Hoci sa môže zdať, že jazda púštnou krajinou začne po chvíľke nudiť, opak je pravdou. Od druhej polovice totiž trail ešte pritvrdzuje, ponúka rýchle úzke traverzy, skoky, veľké hupáky a kilometre parádnej zábavy. Foťák ani nevyťahujem, na svete neexistuje sila, ktorá by ma prinútila zastaviť. Toto si chcem proste užiť!
Podľa už osvedčenej taktiky nechávam Dašu strážiť bajky a ja, na kraji cesty, skúšam šťastie. Netrvalo dlho a som späť, autostop funguje prekvapivo dobre.
Dnes ešte musíme vrátiť bajky, ale najskôr sa predsalen namočíme v najslanšom jazere sveta - Mŕtvom mori.
Kvôli blízkej hranici s Jordánskom je takmer celý breh, v dĺžke desiatok kilometrov, ohradený plotom a prerušenie ponúkajú len spoplatnené pláže. Na tej troške ktorá zostala, sa tlačia mraky ľudí. Našťastie bajk je dopravný prostriedok ako žiadny iný, stačilo párkrát šliapnuť a dostali sme aj tam, kde sa peším nechcelo.
Výškomer ukazuje 371 metrov pod úrovňou mora - je to prvý výškový rekord, aký sme kedy na bajkoch urobili :)
Slnko vo februári zapadá veľmi skoro a tak sme tradične už okolo siedmej zamuchlaní v spacákoch. Máme pred sebou posledné dva dni, jeden sme si vyhradili na turistiku a druhý na kúpanie.
Po ceste späť do Eilatu sme si strihli známu atrakciu - Červený kaňon. Táto "hříčka" prírody priťahuje turistov rovnako účinne ako magnet železo a aj teraz sú ich tu plné autobusy. Preto sme si počkali na neskoré popoludnie, aby sa trocha vyprázdnilo a aby slnečné lúče zvýraznili červenú farbu skál. Prejsť kaňon je otázkou maximálne tridsiatich minút, ale aj tak sa to oplatí.
Keď slnko zapadlo za horizont, utáborili sme sa pod akáciou, nad nami sa klenulo nebo tak čisté, aké je možné vidieť len v týchto končinách.
Posledný deň trávime pri Červenom mori. Kúpeme sa, zevlujeme po plážach a užívame si slnko. Eilat je vyhľadávané letovisko, ktoré vďaka príjemnej celoročnej teplote a prírodným podmienkam, poskytuje hŕbu možností aj pre bikerov. A ak vás omrzia izraelské trialy, môžete si odskočiť do Egypta alebo Jordánska.
Podčiarknuté sčítané, Izrael splnil všetky naše očakávania, každý deň priniesol iné zážitky, iné traily, novú zábavu. Život ide ďalej a ak si z neho chcete pamätať čo najviac, nerozmýšľajte, ale vyrazte!
