X

popup

Podporte nás

Za trailami do Toskánska - útek pred zimou

Taliansko Taliansko
Naše hodnotenie 8/10
23.2.2020

Krútime pedálmi a v ústrety nám kráčajú vysoké tuje, zoradené po oboch okrajoch cesty. Postupne sa odkrýva pohľad na okolité hory a ako na plátne sa nám pred očami mihajú obrazy, ktoré v rýchlosti takmer nestíhame sledovať. Sme v Toskánsku, v nesporne najznámejšej oblasti Talianska vyvolávajúcej romantické predstavy o idylických horských dedinách, rozkvitnutých levanduľových poliach a nekonečných zvlnených viniciach. Ale nám v hlavách ešte stále doznieva ruch garáže, kde sme posledné mesiace strávili brúsením, natieraním a majstrovaním všeho druhu, aby bol "Sépiák”, náš dvadsaťročný VW Transporter, konečne pripravený vyraziť na prvú cestu za trailami.

Na úvodnú testovačku “auta pre bajkera”, ako sme ho familiárne nazvali, sme si zvolili práve Toskánsko a hoci si väčšina bajkerov Toskánsko s mtb vôbec nespája, v skutočnosti ponúka pobrežie Tyrhénskeho mora jazdenie na podobnej úrovni ako známejšie Finale Ligure. Tak sa poďme pozrieť, čo sme v tom slávnom Toskánsku, okrem vína Chianti, našli... 

 Ak si chceš si spríjemniť čítanie, pusti si túto taliansku pesničku ► 

Massa Marittima

Premenlivosť toskánskej krajiny je naozaj široká a našou prvou zastávkou bolo staré banícke mesto ležiace na juhu Toskánska, Massa Marittima. Vďaka polohe v oblasti obklopenej pohorím Colline Matallifere, si Massa Marittima aj do dnešných dní uchovala svoju jedinečnú stredovekú atmosféru s úzkymi uličkami a ošarpanými domami zo žltého kameňa. Keď sme prechádzali centrom a hľadali vodu, skoro by som uveril, že niekde za rohom stretnem d'Artagnana a jeho verných priateľov, troch mušketierov, bojujúcich proti kardinálovým prisluhovačom. Viem, že sa dej románu odohráva vo Francúzsku, ale mestečko vyvolalo vo mne čistú “mušketiersku” atmosféru. 

Čo je ale podstatné, v nenápadných zalesnených kopcoch za mestom, na svahoch Monte Arsenti /580 m n.m./, sú nakopané kilometre a kilometre trailov a samotný, odlesnený vrchol, je východiskovým miestom pre osmičku z nich, rozbiehajúcu všetkými smermi.

Brány s názvami trailov vás dokonale nasmerujú, ale pri pohľade na stúpajúcu hmlu sa nám stretnú pohľady a vieme, že myslíme na to isté - blato, mokré korene, šmykľavé skaly. Cestu po Toskánsku sme plánovali oveľa skôr, ale usmoklené májové počasie s neutichájúcim dažďom bolo dlho proti nám. Našťastie tesne pred odjazdom dorazila zásielka plášťov od Hutchinsonu, konkrétne model Toro s mäkkou RacingLab zmesou, určenou aj do mokrých podmienok. Ťapa na to a pálime dole. 

Z ponuky miestneho trailparku nás najviac bavil trojlístok trailov Gambler, Benedetto a Rock‘n Roll Queen.

Začiatok na odlesnenej plošine, prudko padajúci nadol cez osliznuté zlepencové skaly, bol pekná lambáda a jeden ebajker, ktorý išiel tesne pred nami, sa na ňom fakt škaredo rozflákal. Lebo nech je to akokoľvek čudné, boom ebajkov na Slovensku je oproti Taliansku šuvix. Počas dvoch dní, čo sme v Massa Marittime strávili, sme nikoho iného - šľapajúc za vlastné - nestretli. Ba vlastne áno, hneď v prvý deň jedného Nemca a finito. 

Pre niekoho výhoda pre niekoho nie, je predelenie trailov cestou, vďaka čomu sme mohli, pre nás zaujímavejšie, vrchné kamenisté sekcie, točiť stále dookola. Ako som už naznačil, spoločným menovateľom vrchnej časti trailov bol kamenistý povrch a spodok sa odohrával skôr na hline. Práve pre tento fakt, sme sa v Massa Marittime nakoniec zdržali len dva a pol dňa, lebo niektoré traily vedúce lesom boli po dlhotrvajúcich dažďoch extrémne podmáčané, blatisté a samotní trailbuilderi, ktorých sme niekoľko ráz stretli, nás upozornili, aby sme traily nejazdili, že na nich prebieha údržba, zahŕňajúca odvodňovanie kaluží a vysúšanie blata. 

Hrozná škoda, že sme si Massu Maritimu nemohli užiť v trocha lepšom počasí, lebo takto z nej máme zmiešané pocity - vrchné partie trailov boli fakt super, po dlhom zimnom spánku a mesiacoch prerábania, sme s Dašenou pišťali blahom, ale spodok bol katastrofa. Ak sme nechceli byť každý deň ako prasce, od hlavy po päty od blata, tak sa bolo treba krotiť a pred kalužami, ktoré boli pred každou zákrutou, v každej vlne, vždy pribrzdiť. Nevadí, pobrežie by malo byť podľa našich info suchšie a s podkladom, ktorý žiadny dážď nerozhádže...

Hodnotenie: 7/10

  • základňa s posedením, ktorá síce bola počas našej návštevy zatvorená, ale v skrinke boli pre prípad núdze, za dobrovoľný poplatok, fľaše s vodou
  • možnosť točiť najzaujímavejšie časti trailov dokola
  • parádne technické sekcie vrchných častí

 

Piombino

Vanlife v kombinácii s MTB je proste najviac! Mimo hlavnú sezónu /boli sme koncom mája/ nás nikto nemal potrebu odniekiaľ vyhadzovať a tak si naplno užívame výhody slobodného kempovania. Stačí sa zašiť na prázdne parkovisko či lúku, uvariť si niečo dobré a sledovať zapadajúce slnko. Potom zatvoríš dvere na aute a si vo svojom vlastnom svete.

Len 40 kilákov od Massa Marittima leží priamo na pobreží Tyrhénskeho mora, ďalšia mtb lokalita, ktorej centrom je prístavné mesto Piombino. Na dlhých tridsiatich kilometroch pobrežia sa striedajú skalnaté zátoky s piesočnými plážami, kde sa Talianky radi slnia hore bez. A asi len náhoda chcela, že väčšina trailov piombinského “Spagetto trail parku” končí práve na plážach - takže aj po dojazde sa je na čo pozerať….myslím samozrejme šírošíre azúrové more ;) 

Ako prvý trail skúšame Rapido - ale platí to v podstate pre všetky traily, lebo tie sú si podobné ako vajce vajcu. Podklad sa naozaj nedá s podkladom trailov v Massa Maritime porovnávať, ak by aj zapršalo, dážď mu len prospeje, lebo nebude taký prašný. V praxi sa môžete tešiť na kopec poctivého kamenistého jazdenia, ktoré skalnaté pobrežie ponúka. 

Tunajšia topka je asi trail Le Croste - tie nekonečné rockgardeny a utiahnuté točky prechádzajúce do rytmického vymytého koryta cítim ešte teraz. Len sa neposrať a držať rýchlosť. Bombááá!

Krátka prestávka na fotku s plachetnicou na horizonte a letíme ďalej. Bujná stredomorská vegetácia nám len sem tam odhalí panoramatický pohľad na pobrežie a peniace vlny mora narážajúce do skál, ale to vôbec nevadí - kvalita a obtiažnosť trailov ďaleko presahuje takmer čokoľvek, čo sa jazdí u nás a aj preto máme Taliansko tak radi. 

Slnko a výhľady na pobreží Piombina, okrem bajkerov, majú v obľube aj peší a na jednoduchších trailoch nie je problém v plnej rýchlosti stretnúť skupinku ľudí, alebo nasratého dikobraza. Akože fakt. Dovtedy som dikobraza videl len v zoo a ani som len netušil, že v Taliansku nejakí žijú. Až pokiaľ nám jeden takýto fešák neprebehol 10 metrov pred kolesami. Ako pamiatku na toto stretnutie máme teraz v Sépiákovi jeho vypadnutý osteň. 

Jazdenia v Piombine nie je zase až tak veľa, v podstate plus mínus na jeden deň, napriek tomu to vyzerá ako ideálna prázdninová lokalita - ráno vyraziť na traily, cez deň sa čľapkať v mori a deň zakončiť opäť na trailoch. Do článku - More & traily - TOP 5 destinácii, ktoré potešia každého bajkera (a aj jeho ženu) - sme Piombino síce nezaradili, lebo Taliansko ponúka omnoho lepšie lokality, ale aj tak tvrdo konkuruje tomu naj, čo sme mali možnosť jazdiť... 

Hodnotenie: 6/10

  • pokojná atmosféra talianskeho stredomoria, opustené pláže
  • tri naozaj výborné, ťažké traily - Rapide, Soletta a Le Croste

 

Punta Ala

Naproti ostrovu Elba, na malom výbežku nazývanom mys Punta Ala, leží luxusné letovisko s bielymi piesočnatými plážami - Punta Ala. Právom je označovaná ako najkrajšie miesto celého južného Toskánska a hoci stojí trocha v úzadí záujmu bajkerov, jedná sa o vôbec prvú lokalitu, kde sa začali na talianskom pobreží kopať traily. V roku 2013 sa tu konala aj jedna zo zastávok EWS /Enduro World Series/ a každým rokom je Punta Ala dejiskom talianskeho superpohára v endure. Myslím, že už len toto je dostatočná záruka kvality.  

Výhľadov si v Punta Ala moc neužijete, ale zato trailov viac ako dosť - konkrétne 63! A všetky sú pomerne prísne, aj to, čo je označené modrou farbou, má úseky, ktoré vedia v plnej rýchlosti potrápiť. Hlavnou oblasťou jazdenia je Bandite Trail Area, na ktorú vás radi vyvezú chalani z Punta Ala trail center. 

Tiež sme sa 1/2 dňa nechali vyvážať, najmä na tie najvzdialenejšie traily vyššie v horách a jeden a pol dňa jazdili vlastnými silami. Ceny za vývoz začínajú na 35 € na osobu za 1/2 dňa a za celodenný vývoz zaplatíte 65 € na osobu a prednosť majú hostia ubytovaní v štvorhviezdičkovom kempingu PuntAla - ležiacom priamo na pláži.

Vývozy sa robia priamo z neho a nájdete tu aj servis, wapku, alebo pumptrack. A samozrejme more, ktoré v čase našej návštevy malo ešte ďaleko od ideálnych letných teplôt, ale aj tak som neodolal. 

Za pol dňa sme s vývozom stihli štyri traily (celkovo sme boli v Punta Ala tri dni), jedným z nich bola aj miestna ikona, trail "Rock oh", na Trailforkse označený červenou farbou (double black diamond), o ktorom všetci hovoria ako o extrémne náročnom, a keď poviete šoférovi shuttlu, že naň chcete ísť, len sa zazubí a ukáže parohy. YES!

Inak je jazdenie v podstate totožné s ostatnými lokalitami talianskeho pobrežia. Kamene vo všetkých podobách vám tu budú každodenným chlebom, preto nás najviac bavili, možno trocha prekvapivo, hladšie traily Carbonai a 301 s rozprávkovým flow. Chvíľu v pohode, úplne easy, drtíš 50-kou a potom príde sérka ťažkých sekcii, keď z plnej rýchlosti treba brzdiť do technickejších úsekov pod horizontom. Cool!

V Punta Ala sú traily rozdelené na dve oblasti, jednou je už spomínaná Bandite Trail Area a druhou oblasť Tirli. Spravíte lepšie, ak sa ešte predtým ako na nejaký trail vyrazíte, radšej informujete na jeho stav, aby sa vám nestalo ako nám, že si z ponuky vyberie práve trail o ktorý sa roky nikto nestará - a verte, že to v Taliansku nie je žiadna zriedkavosť. Miestni vedia čo sa jazdí najčastejšie a o to starajú, lebo z toho im tečú prachy. A zvyšok? Ten nechávajú žiť si vlastným životom, takže bacha na to.

No a ešte musím spomenúť ľudí. Väčšinou máme len pozitívnu skúsenosť, ale zamestnanci PuntAla s ktorými sme prišli do styku, boli asi najodmeranejší, akých sme v Taliansku stretli. Pritom Taliani väčšinou sršia vtipom a bezprostredne sa bavia s hocikým. Tu, v kempe kde gro hostí tvoria nemecky hovoriace národy, sa s nami vybavovali len “z donútenia”, fakt som z toho nemal dobrý pocit.

Nech je ako chce, jazdenie v Punta Ala bolo najlepšie z celého Toskánska a nemôžem nič iné, len ho srdečne odporučiť každému, kto si rád predĺži, alebo odštartuje sezónu v teple. Hôr tu majú neúrekom, more a pláže sú podmanivé a čo je najpodstatnejšie, traily sú nadupané a jazdiť tu znamená radovať sa z jazdy. Arrivederci amici!

Hodnotenie: 8/10

  • skvelé jazdenie minimálne na úrovni Finale Ligure
  • pekný kemp s dobrou vybavenosťou
  • shuttle a full bajkerský servis

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
Juh Nórska - to je proste láska Juh Nórska - to je proste láska

Juh Nórska - to je proste láska

ŠVÉDSKO - kamenné platne ako v Kanade a najviac trailov v Európe ŠVÉDSKO - kamenné platne ako v Kanade a najviac trailov v Európe

ŠVÉDSKO - kamenné platne ako v Kanade a najviac trailov v Európe

Oliver Flowtrail v Starej Turej Oliver Flowtrail v Starej Turej

Oliver Flowtrail v Starej Turej

Instagram