X

popup

Podporte nás

Sever Nórska - fjordy, najkrajšie hory aké sme kedy videli a fantastické traily

Nórsko Nórsko
Naše hodnotenie 8/10
20.9.2020

V roku 2019, sme strávili päť ťýždňov na severe Európy. Celé sme to poňali ako "mtb roadtrip", vyrazili zo Slovenska cez Poľsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko do Fínska za polárny kruh a potom striedavo Nórskom a Švédskom späť domov. Vo Fínsku nás ohúril ohromný otvorený priestor a najseverjneší bikepark na planéte Zem a report z prvej časti tripu si môžete prečítať TU

Prekročením nórskej hranice sme vošli do úplne iného sveta. Nekonečné lesy vystriedali fjordy hlboko zarezané do pevniny a tisícmetrové vrcholy rastúce priamo z mora strmo k oblakom.

Oproti zvyšným škandinávskym krajinám má Nórsko, čo sa mtb možností týka, jednoznačne navrch, pretože má neuveriteľné hory. Definitívne sú jedny z najkrajších, aké sme kedy videli. Ale zatiaľ je to vcelku divočina a cyklistika, obzvlášť tá horská, tu nemá vybudovanú vhodnú infraštruktúru. Jazdí sa, takmer výhradne, po turistických chodníkoch a na začiatok každého z nich si bicykel musíte vytlačiť, alebo vyniesť na chrbte, pretože tam nevedie žiadny iný prístup. Trailom hore, trailom dole.

Sever Nórska - fjordy, najkrajšie hory aké sme kedy videli a fantastické traily

Najlepší trail na severe Nórska

Prvé dni v Nórsku sme strávili v okolí mestečka Skibotn.

Z trailov, ktoré sme vyskúšali, sa mám najviac do pamäti zapísal hlavne zjazd z 1034 metrov vysokého kopca Fugltinden. Dostať sa hore znamenalo takmer osem kilometrov tlačenia, a pretože sme stúpali od hladiny mora, 1034 metrov stúpania.

Ale neľutujeme ani jeden krok čo sme museli urobiť, ten trail za to fakt stál! Domáci ho označujú ako "najlepší trail na severe Nórska" a užili sme si na ňom plné priehrštie povrchov - od pieskom zaviatych kameňov, prudkú suť, alebo príjemný flow medzi čučoriedkami odetými do rôznych odtieňov červenej, ktorý na samom konci vystriedala prašná časť plávajúca v tieni zakrslých briez.

A to som ešte nespomenul výhľady na Lyngenské Alpy. Total bike porn!

Senja alebo Lofoty?

Vysmiaty ako lečo som mrkol na predpoveď počasia a medzi dažďom uvidel okno s tromi slnečnými dňami. Nič viac a nič menej. Lenže my sme mali za sebou, po dvoch dňoch strávených v Skibotne, len jednu zastávku a pred sebou veľa plánov a tak bolo jasné, že niečo musí z kola von. Ale čo? Senja alebo Lofoty?

Obe sú to ikonické miesta s prírodou, z ktorej sa tají dych. Lofoty sú nádherné hornaté súostrovie charakteristické skalnatými štítmi zdvíhajúcimi sa priamo z oceánu, ale nám, ako milovníkom opustených miest, by mohlo vadiť, že sú turisticky veľmi obľúbené. A zvlášť v dobe, keď už internet odkryl ich tajomstvo a na fotku na najprefláknutejších miestach čakajú hodinové fronty. Preto po dlhom zvažovaní vyhrala Senja - druhý najväčší nórsky ostrov a rozhodne tento výber neľutujeme.

Sever Nórska - fjordy, najkrajšie hory aké sme kedy videli a fantastické trailySever Nórska - fjordy, najkrajšie hory aké sme kedy videli a fantastické traily

Najskôr sme sa vybrali na divokejšiu, západnú stranu ostrova, smerujúcu k Atlantiku, na horu Astritind.

Čo sa mi na Nórsku všeobecne dosť páči je to, že tunajšie hory nie sú moc vysoké, ale pritom tak vyzerajú. Pôsobia ako obry, ale na hrebeňoch ste za chvíľku a výhľady sú nádherné. Keď po dvoch hodinách striedavého nosenia a tlačenia stojíme na vrchole a pred nami je len šíry oceán, z ktorého sa navyše začína dvíhať hmla, pripadáme si ako niekde na konci sveta, ako v tajomnom príbehu zo severskej mytológie. Na malú chvíľu sme sa nechali unášať čarom okamihu, oslepení všetkou tou nádherou, ale to k takým miestam jednoducho patrí.

Stopa plná prekážok, kompresii a zoskokov na otvorenom hrebeni sa ponorila medzi lišajníky a záver končil tradične na vresovisku, kde som pri zastávke na fotenie náhodne objavil vyhlásenú "špecialitu severu" - žltú ostružinu. Cenenému plodu svedčia práve miesta s vlhkou, kyslou pôdou, ale chuť je veľmi zvláštna - taká skôr hutne zemitá.

Sever Nórska - fjordy, najkrajšie hory aké sme kedy videli a fantastické traily

Segla - jedno z najfotografovanejších miest Nórska

Top lokalitu zo Senji robia predovšetkým nekonečné výhľady na všetky svetové strany a ak je nejaký kopec so Senjou spätý, je to určite Segla. Túto magickú obriu žulovú plutvu nájdete na stovkách fotiek a dokonca sa jedná, po Trolltunge, Preikestolene a Kjeragu, o štvrté najfotografovanejšie miesto celého Nórska! 

Výhoda polnočného slnka, ktoré v lete takto na severe vôbec nezapadá je aj taká, že doobeda sme boli najskôr na hore Astritind a výšľap na Seglu sme si naplánovali na ten istý večer, keď už väčšina turistov bola dávno preč. S bajkami na chrbte sme prenasledovali svoje vlastné tiene, lúče slnka pozvoľna klesali k chladným vodám Nórskeho mora, akoby váhali, či to stojí za takú námahu a nakoniec odeli celú horu do žltých farieb. Magické!

Všade sa tvrdí, že Škandinávia zažíva mtb boom, ale na 99% trailoch sme žiadneho bajkera nestretli a peší turisti na nás pozerali ako na zjavenie.

Na ďalšom kopci ostrova, menom Husfjellet, sa nás staršia turistka dokonca pýtala, či to bude zábava, ísť na bicykli dole. Videla nás, ako sa pachtíme, aby sme bajky dostali hore a neverila, že si tie šutre späť môžeme užiť. Len som sa usmial a vravím - tak sa pozeraj, a pustil to po hrebienku s kruhovým výhľadom na roztrúsené ostrovčeky. Keď som sa po chvíli otočil, pani mi veselo mávala - asi pochopila...

Prudké kamenné časti vystriedala cestička utopená v zelenom mori papradia, ktorú sme si s Dašenou vytlačili a zišli dvakrát, a tým napísali pomyselnú bodku za jazdením na ostrove Senja. K večeru začalo postupne pribúdať oblakov, kempujeme v absolútnej samote a za zvukov oceána na provizórnej piecke z bridlice kuchtíme lievance s čučoriedkami.

Narvik - najdivokejšia časť Nórska

Ďalšie ráno sa už pri zemi váľali chuchvalce hustej hmly a z mrakov padali opony dažďa - ideálny čas na presun do najdivokejšej časti Nórska, drsného a zabudnutého kraja v okolí mesta Narvik. Práve odľahlosť tohto miesta láka Nórov vyznávajúci "friluftsliv" - škandinávsky koncept trávenia voľného času, postavený nie na športových výkonoch, ale na tak jednoduchej veci, akou je samotný pobyt v prírode, aby si stavali domy na tých najbizarnejších miestach - pokojne na kameni trčiacom z vody uprostred jazera.

Kvôli kameňom sme tu aj my, presnejšie kvôli "rockslabs" - skalným doskám, ktorými sa pýši tunajšia klasika, trail Reinnesfjellet. Hory sú tu jedna obria žulová platňa, všelijako rozlámaná a zbrázdená, pokrytá desiatimi centimetrami hliny porastenej machom. Tam, kde tečie voda, alebo je žula strmšia, tam sa hlina neudrží a celé to vyzerá ohromne efektne a exoticky.

Sever Nórska - fjordy, najkrajšie hory aké sme kedy videli a fantastické traily

Jazdu po podobných slickrokoch sme si vyskúšali už v americkom Moabe, ale tam stačilo nasledovať biele bodky na kameňoch pred sebou a nič viac neriešiť. Tu tápate. Žiadne bodky, len sem - tam vystavaný kamenný mužík. Hoci sme mali v navigácii dve alternatívne trasy, dokázali sme sa niekoľko ráz stratiť. Hlavne na prvýkrát je trail navigačne náročný a neustále pozeranie do mapy nás začalo po chvíli poriadne sr*ť. Pri pohľade na spletitý labyrint nádherne formovaných skalných platní skončil telefón nakoniec v batohu a radšej sme sa pozorne pozerali okolo seba, snažili sa čítať terén a vida - cestička sa medzi kameňmi ukázala sama.

Z najvyššieho monumentu, špicatého obra ktorý dal meno celému trailu - Reinnesfjellet-u, sa pred nami otvorilo jedno veľké kamenné ihrisko. Stačilo si len vybrať stopu a smer - a drtiť platne jednu za druhou, čo to dá. Túto bajkovačku najlepšie okomentovali dva talianski bajkeri, ktorých sme stretli na traily a za pivo ma zviezli späť k autu - spectacular! Takže tak, proste spektakulárne.

Sever Nórska - fjordy, najkrajšie hory aké sme kedy videli a fantastické traily

Dumpster diving - plytvanie jedlom v Nórsku a jeho vyberanie z košov

Okolie Narviku patrí k najužším častiam Nórska, s fjordami ohromne zarezanými do pevniny a je potrebné využiť nespočet trajektov, aby ste sa posunuli ďalej. Preto sme z Narviku vyrazili smerom na východ a vzali to jednoduchšie, cez susedné Švédsko.

Plytvanie jedlom a dumpster diving

Ale ešte predtým sme si chceli overiť jednu vec. Plytvanie jedlom je v Nórsku horúca téma a v posledných rokoch naberá gigantické rozmery. Supermarkety totiž vyhadzujú obrovské množstvo jedla do odpadu - a pritom nemusí ísť o jedlo vyložene závadné alebo po uplynutí spotreby. Každý večer vyhodia pečivo, ktoré sa počas dňa nepredalo, vyhodia banány, pretože už nie sú pekne žlté, vyhodia množstvo zeleniny, lebo im ráno dovezú čerstvú. Toho využívajú hlavne turisti, ktorí dokážu pri troche šikovnosti, Nórsko precestovať bez akýchkoľvek nákladov na stravu. Dokonca tomu dali aj pomenovanie - "dumpster diving". Voľný preklad "ponáranie sa do popolníc", naznačuje o čo ide. Jednoducho - stačí nebyť puritán, zastaviť pri nákupnom centre po záverečnej, vliezť do koša a niečo dobré si vytiahnuť. Chlieb, ktorý ešte pred pol hodinou stál 5 €, je teraz, spolu s desiatkami kusov ďalšieho pečiva, starostlivo zabalený v igelitovom vreci a ponechaný svojmu osudu. Banány, nektarinky, zelenina, výberové salámy, čokoláda. Keď sme otvorili pár popolníc, bolo nám z toho fakt smutno, ako sa môže niekde takto plytvať jedlom, keď v inej časti sveta umierajú ľudia od hladu? Nabrali sme si potravín na týždeň a vyrazili smer švédske Abisko.

Toto ale zďaleka nie je všetko, čo sme v Nórsku zažili, preto, aby článok nemal kilometer a nerolovali ste ho dva dni, sme ho radšej rozdeleli na dve časti. Na druhú časť sa možete tešiť zasa nabudúce... 

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
Juh Nórska - to je proste láska Juh Nórska - to je proste láska

Juh Nórska - to je proste láska

ŠVÉDSKO - kamenné platne ako v Kanade a najviac trailov v Európe ŠVÉDSKO - kamenné platne ako v Kanade a najviac trailov v Európe

ŠVÉDSKO - kamenné platne ako v Kanade a najviac trailov v Európe

Oliver Flowtrail v Starej Turej Oliver Flowtrail v Starej Turej

Oliver Flowtrail v Starej Turej

Instagram