Podporte nás

Ko Chang, Pattaya a Prachin Buri - zvyšok mtb Thajska

Thajsko Thajsko
Naše hodnotenie 7/10
2.12.2022

Tie najväčšie "mtb centrá" Thajska máme za sebou (čítaj REPORT Z BANGKOKU A HUA HINu alebo čítaj REPORT Z NAJLEPŠEJ ÁZIJSKEJ ENDURO LOKALITY - CHIANG MAI) a ďalšie traily sú roztrúsené po celej krajine, jeden tam, dva tu, preto to odteraz bude skôr taká "dovolenka" prerušená občasným skĺznutím sa po trailoch.

Neviem ako je to možné, ale pravidelne sa nám stáva, že pri cestovaní bez podrobného itinerára, narazíme na slávne miesto bez toho, aby sme si jeho návštevu nejak dopredu naplánovali. A čo je na tom najvtipnejšie, že až neskôr doma zistíme, že sa o tých mestách píše v snáď v každom sprievodcovi! V USA sme sa napríklad náhodne ocitli na Horseshoe Bend – svetoznámom meandre rieky Colorado a stalo sa nám to znova aj v Thajsku s opičím mestom Lopburi.

Opičie mesto Lopburi

Ako som už spomínal, Thajsko neponúka nič moc pohľad pre krajinárov, tak sa pri presunoch celkom aj nudíme, zastavíme na železničnom rázcestí a zrazu nám na kapote auta pristane opica!

Pozriem z okna a opice sú všade - váľajú sa po ceste a chodníkoch, visia nám nad hlavami na elektrických stĺpoch, skáču zo stromov do fontány, aby sa schladili. Ešte než vzniklo samotné mesto Lopburi, bol všade prales, v ktorom si opice spokojne nažívali. Potom prišli ľudia a v zarastenej džungli objavili staré chrámy, ktoré boli pre opice útočiskom, a keď nakoniec všetok prales vyrúbali, opice nemali na výber, zostali v meste a stali sa miestnou atrakciou.

Ale opice nás sem pôvodne neprilákali, to zmienka o trailoch lokálnej enduro série.

Ostrov Koh Chang

Thajsko je známe predovšetkým pre čarokrásne pláže obmývané tyrkysovým morom – ja more milujem, Dašena už až tak veľmi nie, ale v jednom sa zhodneme – bola by škoda nevyužitiť čas aj kúpaním, keď už sme tu. Z nekonečnej ponuky prímorských letovísk sme si vyhliadli ostrov Koh Chang, hlavne preto, že patrí k oblastiam najmenej zasiahnutým ľudským konaním v Thajsku.

Za úsvitu sa prechádzame po dlhej pláži s bielym pieskom, ktorú lemuje morská pena ako vlasy pleš smädného mnícha, cez deň šnorchlujeme v priezračne čistej vode a podvečer, v tichom úžase, sledujeme hru neskutočných farieb, ktoré na oblohe vykúzlilo zapadajúce slnko. Taký malý kúsok raja. Ale nie všetko v Thajsku sa nám páči, napríklad naše ekologické cítenie dostalo vážne trhliny, pretože zatiaľ čo v Európe sa snažíme minimalizovať plasty, Thajsko ide na plastovej, ani nie vlne, ale rovno na plastovej cunami - všetko a všade sa balí do igelitových vreciek, niekedy aj do viacerých vrstiev, a keď sa k tomu pripočíta fakt, že si takmer celé obyvateľstvo neustále kupuje balenú vodu, neviem si ani predstaviť množstvo vyprodukovaného plastu ročne.

Na traily ale nemôžeme povedať krivé slovo. Nie sú postavené na výhľadoch ako v Alpách, ale o to sú zábavnejšie. Z ostrova Koh Chang sa pomaly presúvame späť do Bangkoku a po ceste zbierame ďalšie zárezy do trailového pamätníčka - napr. traily v oblasti Khao Ito, na ktorých sa išiel thajský majstrák v downhille, boli naozaj dobré.

Jeden z trailov končil pri opustenom jazere, tak sme si uzmysleli, že tu zostaneme na noc. Ešte sme sa nestihli ani vybaliť, už boli pri nás dve autá s rangermi, že voľné spanie tu nie je bezpečné, nech ideme do... preč.

Narýchlo sme si našli najlacnejšiu izbu v moteli blízko ďalších trailov, pani domáca, tak meter štyridsať nad zemou, nebola moc príjemná (čistá harpia), ale ok, jednu noc to zvládneme. V sprche som prišiel na to, že nemáme mydlo, na recepcii nikto, len veľký pes, ktorý mi zatarasil východ a nechcel ma pustiť von. Mdloby na teba, posratý čokel, z motela som musel von cez plot a snažil sa nejaké mydlo zohnať na trhu. Lenže oni, magori, mali len mydlo v tvare mužského, ako to slušne .... prirodzenia a ruku na srdce, jediné prirodzenie, ktoré chcem pri sprchovaní držať, je moje vlastné. Takže späť, s dlhým nosom, cez čokla na recepcii už s latou z plotu v ruke a sprcha bez mydla. Samo, že voda prach z trailu nezmyla a biely, erárny uterák, už viac nebol biely. Ráno, pri odovzdávaní kľúčov si teta zmyslela, že ide skontrolovať izbu a samozrejme zmerčila ten špinavý uterák a hurá do mňa, že toto a tamto a že mi zálohu rozhodne nevráti. Tak ma to nasralo, jediné šťastie, že posledné dva traily na rozlúčku, pri meste Pattaya, boli fakt luxusné.

Pattaya - sexturizmus a luxusné traily

No tak, nie priam luxusné, ale dosť dobré, aby sme si mohli povedať – koniec dobrý, všetko dobré.

Lenže on ešte nebol koniec. Po necelom mesiaci sa kruh pomaly uzatvára, sme späť v Bangkoku, kde sa na nás správy o nastupujúcej pandémii koronaviru valia zo všetkých strán. Situácia, s ktorou nikto nepočítal, na ktorú sme neboli pripravení, sa potvrdením prítomnosti vírusu v Európe, úplne zmenila. Letecké spoločnosti masovo rušia lety z Ázie, bezpečnosť na letiskách nabrala na obrátkach a my nevieme, ako sa dostame domov. Niekoľko hodín posledného dňa mám ľahko zahmlených, takto spätne, mali sme jednoducho štígro. Dostali sme náhradný let, síce s 20 hodinovým prestupom v Dubaji, ale sme na ceste domov a tak môžeme rekapitulovať.

3 000 kilometrov v aute, 35 trailov v piatich lokalitách a zjedených snáď 15 kíl ryže. Niečo nevyjde, niečo sa upraví, čo sa nedá zmeniť, tomu sa dá prispôsobiť. Rozhodujúci je počet úsmevov a tých bolo v Thajsku fááakt veľa...

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
5 rokov s bicyklami Whyte 5 rokov s bicyklami Whyte

5 rokov s bicyklami Whyte

Kubínska hoľa - nový bikepark s veľkým prísľubom Kubínska hoľa - nový bikepark s veľkým prísľubom

Kubínska hoľa - nový bikepark s veľkým prísľubom

La Grave - najlepšia francúzska enduro lokalita mimo hlavný prúd La Grave - najlepšia francúzska enduro lokalita mimo hlavný prúd

La Grave - najlepšia francúzska enduro lokalita mimo hlavný prúd

Les 2 Alpes - kolosálne trailové ihrisko a fejkové kosti z mamuta Les 2 Alpes - kolosálne trailové ihrisko a fejkové kosti z mamuta

Les 2 Alpes - kolosálne trailové ihrisko a fejkové kosti z mamuta