FrancúzskoÚdolie číslo dva. Méribel si, uhniezdený v neprejazdnom alpskom údolí, zachoval všetko čaro tradičnej horskej dediny, s drevenými a kamennými domčekmi v lesnom prostredí. Už pri príchode je jedna vec zrejmá, je tu oveľa viac ľudí, a tak voľný "plácek" na niekoľko nocí nachádzame až mimo všetkých domov, v lesíku pod golfovým ihriskom. Mali sme lepšie, malé miestečko s výhľadom, ale ani nie desať minút po nás prišli dvaja mladí Španieli a akoby nič, zaparkovali ani nie meter od nás. Takáto vec fakt ma dokáže rozžhaviť do červena, ale už z minulosti viem, ako by to dopadlo – zbytočne by som sa rozčuľoval, ceperi (sviatoční turisti) ako boli oni, by rovnako nepochopili, že chceme mať na horách predovšetkým pokoj. Keď mi potvrdia, že tu chcú spať, požiadam ich, nech vycúvajú, že my ideme preč. Tak malé miesto to bolo...
Terén v Méribeli je veľmi rozmanitý, okrem desiatich zjazdových a deviatich enduro tratí je celosvetovo vyhľadávaná aj „cyklotrasa“ stúpajúca do sedla Col de la Loze v 2 300 metroch nad morom.Cyklotrasa spája Courchevel s Méribelom a preslavil ju dojazd jednej z horských etáp Tour de France v lete 2020. Takže lákadlo pre cesťákov by sme mali a pre bajkerov sú v Les 3 Vallées pripravené rôzne programy, ako je napríklad jazdenie s francúzskymi mtb hviezdami. Náhoda chcela, že sme ráno zaparkovali vedľa dodávky s nápisom „Specialized Gravity“ a len pozerali, keď z nej vyliezol Loic Bruni. Jednak tu testoval nové tlmiče a jednak bol k dispozícii pre záujemcov o jazdu s ním. Pohodový, usmievavý chlapec, ktorý na prvý pohľad ničím nevyčnieva, až na to, že je päťnásobný majster sveta v zjazde. A podľa toho tiež vyzeral jeho servisný tím. K ruke mu boli traja ľudia - mechanik, ktorému Loic podal po jazde bicykel a len povedal, čo má upraviť. Ďalší „chalan pre všetko“ mu napr. umýval bicykel, alebo fénoval spotenú prilbu a posledná bola baba, ktorá sa starala o jedlo a pitie. Loic prišiel do "depa", zasadol na stoličku a len vydával pokyny. Chceli sme ho vyzvať na menší súboj, ale keď zamieril na „proline“ s obrími skokmi, nechali sme súboj súbojom a skončili na červenom traile.
Na to, že čistokrvné downhillové trate práve nevyhľadávame, kombinácia Tougnète Rocket a Forest Jump, bola veľmi podarená. Príjemný flow s obrími klopenkami sa miešal s technickým trailom zakrúteným v lese. Voľné kamene a malé skalné výbežky zvyšovali náročnosť, väčšina skokov, ktoré vznikli prirodzeným profilom terénu, mala hladké dopady do hrabanky. Hustý les ponúkal dokonalý tieň a ochladenie počas horúcich dní. Proste trail, ktorý neodpúšťa chyby, ale odmení dokonalým adrenalínovým zážitkom!
Keby som si mal vybrať len jednu vec, kvôli ktorej by som sa ešte do Méribelu vrátil, tak by to bol trail „E7 Les Cretes“. 18 kilometrov enduro zábavy! Lanovkou hore, potom modrou lajnou v bikeparku k trištvrte hodiny trvajúcemu šotolinovému výstupu, ktorý nás vytiahol do bezhraničnej krajiny s do diaľky sa tiahnucim úzkym chodníkom. Malé brnenie ale tiež veľké vzrušenie z očakávania nových zážitkov. Spustiť sedlovku, utiahnuť helmu a hurá na to…
Terén je rôznorodý, spočiatku rýchly a veľmi prašný, ponúka dokonalú kombináciu adrenalínu a prírodných krás. Panoramatické výhľady na Mont Blanc, niekoľko krátkych výstupov, pauza na jedlo a už len dole, dole a dole, ukrajujúc stovky výškových metrov. Po celý čas nám úsmev neschádza z pier a srdce mi radosťou poskakuje ako žaba v extáze. Posledná otvorená časť je asi najlepšia - čistá esencia alpskej krásy. Skutočná pastva pre oči. Trail sa kľukatí po úzkom hrebeni - na jednej strane ponúka nepretržité výhľady na alpské údolia a na druhej strane impozantné vrcholy, vrátane Mont Blancu.
Otvorené priestranstvá hrebeňa vytvárajú pocit slobody, zatiaľ čo strmé úseky pridávajú na dynamike a vzrušení. Ako sa blížime ku koncu hrebeňa, chodník sa vnorí do lesa, nastupujú korene, mení si aj celková atmosféra. A keď si myslíme, že sme už dole, príde ďalšia porcia trailu a je to zase o niečom inom. Iný typ lesa, iný podklad, ale stále rovnaká zábava. Celkový súčet je takmer 1 700 naklesaných výškových metrov. V spodnej časti sú k dispozícii tri varianty - dve končia úplne dole, až v meste Brides-les Bains a jedna o niečo vieš, v Saint-Martin-de-Belleville. Postupne sme vyskúšali všetky tri a každá mala niečo do seba, aj keď všetky boli viac-menej podobné.
Obrovskou výhodou Les 3 Vallées je autobusový shuttle, ktorý nás vzal aj s bajkami späť do Méribelu – samozrejme zadarmo!!!, ani nebolo potrebné ukazovať bikepass. Niektoré autobusy mali prívesy na bicykle, do iných sme si bicykle uložili medzi sedačky. Francúzi sú v tomto ústretoví a snažia sa pre bikerov urobiť maximum. Na prvýkrát sme čakali na bus shuttle asi 1.5 hodiny, potom sme si odfotili grafikon a dobu na traile sme skracovali, alebo predlžovali podľa odchodu shuttlov. Jedinou malou chybičkou na inak dokonalom dni bolo brutálne horko, pred ktorým sa na hrebeni nebolo možné schovať a skutočnosť, že sa nikde nedala doplniť voda. Až dole v dedine. Ale za tú zábavu to fakt stálo, lebo išlo o suverénne najlepší trail, aký sme to leto odjazdili…
