Podporte nás

Kalifornia - za najlepšími trailami západu /USA MTB TRIP/

USA USA
Naše hodnotenie 8/10
12.9.2019

Pozerám na svoj odraz v okienku lietadla. 20 hodín. Ešte 20 hodín domov. Posledné ohliadnutie a celá Amerika cúva do minulosti. Celý tento kus sveta mizne v tme. Na jeden záťah sa nám podarilo odškrtnúť si pár miest, ktoré sme až doteraz poznali len z fotiek alebo videí. Tri týždne sme sa smiali času do tváre, autom prešli cez 5000 kilometrov, zajazdili si na 47 trailoch a to všetko len preto, že sme mali sen. Sen o najlepších lokalitách amerického západu!

Výlet roka sme si naplánovali na jeseň. Necelý mesiac na krajinu veľkú ako celá Európa nie je veľa, ale snažili sme z toho vyťažiť maximum. Dlho, určite najdlhšie zo všetkých výletov, sme riešili ako náš "mtb trip" po Amerike pojať. Či staviť na tie najväčšie klasiky, kde sa dá predpokladať, že by mali byť najlepšie, pretože sú najobľúbenejšie, alebo sa vykašľať na zaužívané rutiny a strihnúť si aj menej známe traily. Nakoniec sme sa rozhodli, že to namixujeme a uvidíme. To nám úplne stačilo na to, aby sme sa tešili už dlho dopredu...

Našu cestu začíname tam, kde to pred 40 rokmi všetko odštartovalo. V mestečku Fairfax ležiacom na úpätí Mount Tamalpais /758 m/, kde sa zo zábavy miestnych nadšencov, ktorí si prvýkrát užívali jazdu na bicykli v teréne, vyvinul celosvetový fenomén a jeden z najobľúbenejších športov - mtb ako ho poznáme dnes.

Vo Fairfaxe ale nie sme len kvôli histórii, chalani z Whyte Bikes USA nám tu pripravili bajky, aby sme tie svoje nemuseli ťahať cez pol sveta. Program máme celkom nabitý, ešte tú istú noc nás čaká 300 km presun na prvý spot. Po dlhom lete sa mi oči za volantom zatvárajú únavou, toto nedám, Dašena pozerá do mapy a hľadá nejaké odpočívadlo. V aglomerácii San Francisca to ale nie je nič ľahké, nachádzame len miesto označené ako "day zone", vedľa auta na asfalte rozkladáme stan a o pár sekúnd už o sebe nevieme. Idylka trvá asi tri hodiny, než nás prebudí modré svetlo majákov a ostré hlasy policajtov - "tu zostať nemôžete." Nepomohla ani tradičná výhovorka, za ktorú nás v Európe policajti už aj pochválili - "máme pred sebou ešte dlhú cestu a nechceli sme spôsobiť haváriu ."

Museli sme sa spakovať, ale aj tri hodiny spánku ma osviežili natoľko, že sme šťastlivo došli do malého mestečka Downieville.

To dosiahlo svoj vrchol počas zlatej horúčky v roku 1851, kedy v ňom žilo viac ako 5000 obyvateľov. Koncom 90. rokov to boli už len tri stovky a Downieville bolo na pokraji zániku. Vtedy vtrhla do mesta nová generácia kopáčov, s očami upretými do diaľky. Nie však kvôli zlatu, v priľahlých horách videli totiž neuveriteľný mtb potenciál.

Nohy zlatokopov v horách Sierra Nevady totiž prešlapali desiatky cestičiek, ideálny základ pre dnešné traily. S nadšením, chuťou a svojimi šikovnými rukami v dýchli tomuto mestu duchov nový život. Vznikla tu napr. chuťovka s názvom Downieville Classic, za ktorou jazdia ľudia z celých štátov a užívajú si, nielen mega traily ale aj atmosféru amerického zapadákova, ako vystrihnutú z filmov bratov Coenoých. 

Downieville Classic

Práve tu, na Downieville Classic, sme s hlavami, v ktorých sa ozývali úlomky všetkých počutých príbehov o Americkom západe, prvýkrát šliapli do pedálov. Prepojením štyroch trailov vznikol 23 kilometrov dlhý a fakt rýchly zjazd s flow ako sviňa, čo sa kľukatí v hlbokom lese, kde koruny prastarých stromov bránia slnečným lúčom dočiahnuť až úplne na zem, a v machovom poraste sa naháňajú malí pruhovaní čipmankovia. 

Začiatok vo výške 2165 metrov možno dosiahnuť vlastnou silou, alebo využitím vývozu za 20 dolárov na osobu. Fungujú tu až dve shuttle spoločnosti (my sme využili DOWNIEVILLE OUTFITTERS) a svoju investíciu neľutujeme - rozhodne sa oplatilo energiu pretaviť radšej do zjazdov. 

Porcia 1300 výškových metrov nám aj po 18 hodinách v lietadle, celkom "odsejpá", pod kolesami sa strieda hrabanka, kamenistý chodník a šotolina pokrývajúca na poslednom úseku úzku rímsu visiacu desiatky metrov nad priezračnou riekou.

A tu je krátke video, ako to vyzeralo v reále...

Spolu s fotením a dvoma pauzami na slnku nám trail zabral asi 4 hodiny, zvyšný čas dňa sme strávili flákaním sa po bývalom zlatokopeckom mestečku.

Spravili si pár fotiek, v miestnom "hardware store" kúpili plynovú bombu do variča a pohli sa ďalej. V okolí Downieville je kopec skvelých trailov, dal by sa tu stráviť týždeň jazdením a objavovaním všetkých skvelých miest, ale museli sme kalkulovať - zahrabať sa na dlhšie len tu, alebo vidieť toho oveľa viac? Lebo najväčší problém, alebo aj výhoda Ameriky, podľa toho z ktorého konca sa to vezme, je fakt, že je všade ďaleko. Obrovské priestory sa kotúľajú tisícky a tisícky míľ a v kombinácii so západom slnka už o 17:00 hrajú jasnú hru - buď alebo... 

Bear Country a Lake Tahoe

Presun do Moabu rozsekli ešte zastávkou v oblasti jazera Tahoe. Úzka cesta sa pomaly vinula do hôr a my sme konečne mali pocit, že sme s Amerikou naladení na jednu vlnovú dĺžku. Na jednom z oficiálnych kempovacích miest (pozor, nepliesť si s kempingom) rozkladáme stan, keď si všimneme cedulu s informáciou, že sa nachádzame v "bear country" a návšteva medveďa Baribala tu nie je nič mimoriadne. Aha, dík, tak dobrú...

Na druhý deň sme dorazili do Bikeparku Northstar a dozvedeli sa, že na našu smolu sa sezóna kvôli počasiu už skončila. Ešte doma sme s hlavou v smútku sledovali informácie o snežení vo vyšších polohách hôr Kalifornie a tajne dúfali, že tie miesta sú inde, len nie tam kde sa chystáme my. Čo už, asi to tak malo byť, našťastie okolie najhlbšieho jazera Severnej Ameriky, Tahoe Lake, ponúka jazdenia až až, naslepo vyberáme kúsok Tahoe Rim trailu a ešte v ten deň pokračujeme do Moabu, od ktorého nás v tejto chvíli delilo 1300 kilometrov...

Ale o tom až nabudúce...

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
Zona Zero - pyrenejský klenot Zona Zero - pyrenejský klenot

Zona Zero - pyrenejský klenot

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu? Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy