X

popup

Podporte nás

Traily v tieni Matterhornu

Švajčiarsko Švajčiarsko
Naše hodnotenie 10/10
10.10.2021

Predstavte si imaginárny svet, svet v ktorom je Matterhorn živá bytosť a položí svojmu kúzelnému zrkadielku jednoduchú, ale napriek tomu zákernu otázku - zrkadielko, zrkadielko, povedz-že mi, ktorá hora je najkrajšia na tejto zemi? Čo by mu asi tak, podľa vás, zrkadlo odpovedalo? Ja to asi tuším, pretože na svete existuje len málo hôr, ktoré sú tak ikonické ako slávny Matterhorn a dotiahli to napríklad až na obal čokolády. Týči sa vysoko nad malým švajčiarskym mestečkom Zermatt a dodáva mu jednu z najkrajších kulís, akú si len dokážete predstaviť. Spolu s Dašenou sme navštívili kvôli trailom a jazdeniu viac ako 30 krajín a je skvelé, že nás stále dokáže niečo prekvapiť. Ako práve Zermatt - ktorý sme, až donedávna, považovali len za "dedinu s výhľadom na Matterhorn" a otvorene priznám, že sme sa nemohli viac mýliť...

Pod Matterhornom sme si zajazdili už pred pár rokmi, ale z talianskej strany, kde mu hovoria Monte Cervino. A takto spätne, po návšteve Zermattu musím skonštatovať, že nechápem ako môžu byť dve miesta, len na opačnej strane kopca, tak diametrálne odlišné. Talianska strana pôsobila oveľa pohodovejšie, voľnejšie, nie tak komerčne. Naopak Švajčiarsko, to bol čistý stroj na peniaze - ale s lepšími trailami! Celý rok 2020 bol tak trochu rozpačitý a teraz sme radi, že sa nám podarilo odtrhnúť a vyraziť koncom leta aspoň do niekoľkých alpských stredísk. August si zo svojej vyčlenenej porcie dní odškrtnul už polovicu a nás, po zastávkach v Davos - vybrúsený singletrailový diamant  a v Bike kingdom Lenzerheide, čakal prejazd takmer 2500 metrov vysokého priesmyku Furka.

V jednej z jeho početných serpentín sme si vyhliadli skvelé miesto pre kempovanie, ktoré malo len jednu chybu - bolo už obsadené. Našťastie chalanom, akých je na zakrútených alpských serpentínach nespočet - chalanom so smartfónom a šporťákom. Bolo teda isté, že ho to čoskoro prestane baviť a stačilo len počkať. O dvadsať minút a stovku fotiek neskôr, chalan naozaj odišiel a nám sa z miesta, kde predtým parkoval, otvoril panoramatický pohľad na vrcholky ožiarené blednúcimi odleskami slnka.

Vstúpili sme do sveta hôr, otvorili kufor, pustili si obľúbenú hudbu, uvarili a .... a potom sa spustil dážď. Nie to už nebol dážď, nebo sa pretrhlo a voda padala z nekonečných výšin a dažďová stena sa rútila priamo na nás. Pršalo celú noc, pršalo celé ráno a pršať prestalo až tesne pred Zermattom, ktorý, sa vďaka svojej geografickej polohe a zvláštnemej klíme, po 300 dní v roku kúpe v slnku. Všade okolo neho na svahoch rastie vínna réva, ale nás sem neprilákala vidina skvelého vína, ale snových trailov s výhľadom na obrí zahnutý zub, osamotene sa týčiaci do oblakov.

Traily v tieni Matterhornu

Čo by bol Zermatt bez Matterhornu?

Matterhorn. Čo by bol Zermatt bez neho? Moc nie. Asi ako Rokfort bez Dumbledora, keď si pomôžem slávnou hláškou z Harry Pottera. Tento obor v tvare pyramídy je najikonickejšou, najepickejšou a najfotografovanejšou horou sveta. Niet čo dodať. Bodka. Koniec. Nech ste kdekoľvek v doline Zermattu, nad hlavou sa vám rysuje 4478 metrov vysoká hora zo šedej žuly, ktorá bez ohľadu na to, ako veľmi sa jej snažíte odolať, okamžite priťahuje vaše oči. Nie je skrátka úniku. Asi aj kúzelné zrkadlo by Zermatt označilo za jedno z najkrajších miest v Európe, a bol to práve Matterhorn, vďaka ktorému sa z malej, poľnohospodársky orientovanej dediny Zermatt, stalo známe a turisticky hojne navštevované stredisko s najlepšou turistickou infraštruktúrou široko ďaleko.

Na tri dni sa našim prechodným domovom stal kemping, ležiaci v mestečku Täsch - do Zermattu sa totiž vlastným autom nedostanete! Na svedomí to majú miestni, ktorí v referende, ešte v roku 1972, odmietli vjazd vozidiel so spaľovacím motorom a aj výstavbu novej cesty. Navonok to vyzerá veľmi ekologicky, ale tak čiernobiele to nie je a celkovo to na mňa pôsobí skôr ako "pasca" na turistov. Taxíky, stavbárske mechanizmy (pretože Zermatt v lete pôsobí ako jedno veľké stavenisko), alebo zásobovanie pokojne používajú bežné auta a všetci sú s tým ok. Ak ste ale turista, máte na výber len z dvoch možností: ubytovať sa v mestečku Täsch a do šesť kilometrov vzdialeného Zermattu dochádzať expresným elektrickým vlakom, pešo, alebo na bicykli. Poprípade nechať auto v parkovacom dome a so všetkými vecami sa dopraviť a ubytovať priamo v Zermatte. To sa ale pre "obyčajného našinca" rovná ekonomickej samovražde, ceny hotelov začínajú na 200 CH (185 EUR) za noc, narozdiel od kempu, ktorý stojí 15 EUR.

Traily v tieni Matterhornu

Trail tolerance

Kemp v Täsch je pekne natrieskaný, voľné sú už len miesta susediace s riekou, železnicou a promenádou pre chodcov. Veď to je jedno, aj tak sa tu len vyspíme. Päť kilometrov dlhý prírodný chodník, hojdajúci sa hore dole medzi kempom a centrom Zermattu, prejdeme za tie tri dni ešte niekoľkokrát, ale v prvý deň po ňom doslova preletíme. Aspoň sa nám to tak zdá a keď prvýkrát, ponad strechy zahliadneme Matterhorn, zostávame stáť v nemom úžase. Vetrom vytvarované mraky presne kopírujú vrchol a ja som v ten moment pochopil, prečo sa Matterhorn prezýva aj "hanblivá pani". Ako keď sa tancuje kankán - oblaky podnecujú fantáziu a pocit úžasu sa vráti vždy, keď odlepíme zrak od predného kolesa.

Z Zermattu, ležiacom v nadmorskej výške niečo nad 1600 metrov, sú zubačkou a lanovkami dosiahnuteľné tri hlavné oblasti bajkerovho záujmu - Gornergrat, Matterhorn glacier paradise a Rothorn. Navzájom sú prepojené nepreberným množstvom turistických chodníkov, ktoré sa vďaka "trail tolerancie", môžu využívať aj pre jazdu na bicykli. Na prvé zoznámenie s miestnymi trailami sme vyrazili do oblasti Matterhorn glacier paradise. Gondolou až do stanice Schwarzsee, ktorá leží pri rovnomennom jazere, s hladinou čiernou ako noc, kde je Matterhorn až neuveriteľne blízko. Na dosah ruky. Stanica lanovky ponúka najlepší výhľad na jeho severnú stenu aj slávny hrebeň Hörnligrat, ktorý je hojne využívaný vysokohorskými turistami pri výstupe na vrchol. Od čierneho jazera klesajú do údolia tri prírodné singletrailové cestičky - modrá, čierna a ešte čiernejšia. Započúvali sme sa do rozhovoru dvoch, obďaleč stojacich bajkerov, ktorí riešili rovnakú dilemu ako my - ktorým z nich začať? Sme v Alpách, modrá /ľahká/ tu často neznamená modrú tak, ako ju chápeme z trailov doma, hlavne v Taliansku je rukavica hodená óóóveľa vyššie. Ale modrá v Zermatte nevyniká technickou náročnosťou, len skvelým flow a panorámami. Hlavne tými panorámami.

Na spojnici trailov Hobbit a Yo Yo, sme k Matterhornu asi najbližšie, ako to na bicykli ide. V podstate stačí natiahnúť ruku a môžeme ho poštekliť na bruchu.

Drsná, vysokoalpská príroda toho ponúka ale oveľa viac, aj poriadne mtb výzvy. A jednou z nich je bezdebaty trail s názvom Lichenbretter, pýšiaci sa obtiažnosťou dvoch čiernych diamantov. Začína ešte o niečo vyššie než Schwarzsee, v stanici Trockener Steg, ku ktorej lanovka prekonáva hrebienok najskôr z kopca, aby potom vystúpala až do takmer troch kilometrov. Z Zermattu jej to trvá dobrú 1/2 hodinu a to nie je ešte koniec. Vďaka ľadovcom, je Zermatt jedno z mála stredísk, kde lyžiarska sezóna ani v lete nehibernuje. Ďalšou gondolou preletíme vzduchom a pristaneme na Klein Matterhorne, v betónovej stanici prilepenej na skale v nadmorskej výške 3 883 metrov. Je to najvyššie položené miesto v Európe, kam sa dá dostať lanovkou! Odtiaľ žiadny trail síce nevedie, ale tá zachádzku za ten výhľad rozhodne stála...

Späť do sedla a na trail Lichenbretter. Ako ho opísať? Nekonečný kamenný tobogán, obrie šutre, ktoré sú zradné aj za sucha a pošlú ťa k zemi rýchlejšie ako Venca prepisku do vrecka. Je to trail, ktorý ti nič nedaruje. Nehostinná kamenná krajina sa postupne mení v zelené pásmo horských čistiniek a s ubúdajúcimi výškovými metrami sa mení aj charakter trailu - je rýchlejší ale zato exponovanejší.  Pod hranou úbočia zíva sto metrov prázdnoty.

Traily v tieni Matterhornu

Samotári vs. pavilón opíc

Slnko sa pomaly chýli k obzoru, veľa sme toho nestihli, ale za všetko môže ten "zasraný" Matterhorn. To on nás núti stále zastavovať, vyťahovať foťák alebo naň aspoň čumieť s otvorenou hubou. Pripadali sme si kvôli tomu ako úplní magori, ale keď prechádzame centrom Zermattu a na moste pod kostolom stojí asi päťdesiat ľudí s foťákmi na statívoch, namierených na Matterhorn, ktorého vrchol sa kúpe v žiare končiaceho sa dňa, máme za to, že je to vlastne okej. Pred nami je spiatočná cesta do kempu, a až po príchode nám docvakne, prečo boli voľné len miesta pri promenáde.

Kemp od vonkajšieho sveta neoddeľuje žiadny plot, ani iná bariéra a tak nám jedna z najfrekventovanejších promenád v Täschi, takpovediac, prechádza spálňou. Nevadilo by to až tak, ale pre okoloidúcich sme najväčšou atrakciou široko ďaleko a mne to silne pripomína scénu z filmu Samotáři, keď si rodinu hlavnej hrdinky pri večeri natáča partia Japoncov. "Japonské turisty dnes především zajímá, jak se obyčejní lidé tváří při jídle,"- zaznie vo filme. Alebo, ako v našom prípade, ako sedia pri aute. Pavilón opíc v bojnickej zoo je proti tomu šuvix.

Traily v tieni Matterhornu

Nový deň so sebou prináša nové výzvy, od roku 2020 ale platí pravidlo, že do zubačky na Gornergrat, vás s bajkom nevezmú skôr, než po šestnástej. No nič, prehltneme slinu, chvalabohu je všade okolo toľko možností, že nuda nehrozí. Namiesto toho naskočíme na inú zubačku, potom na dve lanovky a razom stojíme na 3 103 metrov vysokom Rothorne, obklopení gigantickými vrcholmi. Dnes je počasie ešte ústretovejšie, opar, do ktorého bol predošlý deň Matterhorn čiastočné zahalený, je preč. Povinná niekoľko minútová kochačka, potom už len pustiť brzdy a huliť čo to dá.

Vrch je nezaujímavá široká šotolinová cesta, ktorá nás po pol kilometri dostane do sedla Furggji. Smerom doľava, by sme sa kombináciou trailov dostali späť do kempingu Täsch a aj sme to tak plánovali, že sa vyvezieme poslednou lanovkou a do kempu sa dostaneme pekne po trailoch - nebyť záludnosti vo vymedzenom čase zubačky na Gornergrat. Slnko zapadá o ôsmej. Posledná lanovka na Rothorn ide o piatej. Zubačka na Gornergrat až od štvrtej. Nech počítame ako chceme, jedno je jasné - niečo musí z kola von.

Zo sedla Furggji teda vyrážame opačným smerom, cez čierno značený trail Gerber. Kamene ostré ako britva radia byť na pozore a radšej skontrolovať tlak v plášťoch - hlavne Dašena je na sekanie úplný expert. Trail sviští po hrebeni so zradne naskladanými kameňami, ktoré sa snažíme neobchádzať, ale robiť si z nich odrazové mostíky a s kvalitne pretrepanými rukami vletíme na dva exponované úseky, kde fakt nechceš zahučať. Viac z kopca, ešte viac technických sekcií, kamenisté schody alebo switchbacky. Takéto traily máme fakt radi. Čo máme radi? Takéto traily priam milujeme!

Trend jednoduchých trailov

Okolo horskej chaty Fluhalp pokračujeme k jazeru Stellisee. Na jeho hladine sa v celej kráse zrkadlí Matterhorn, ale je tu na náš vkus priveľa ľudí, aby sme sa nejako zvlášť zdržiavali. Z rovnakého dôvodu automaticky škrtáme panoramatickú sérku trailov okolo ďalších horských jazier - Grindjisee, Grünsee, Leisee a nechávame si ju na neskôr, keď sa cvrkot trošku upokojí. V lese je naopak ticho. Matterhorn sa schoval a tak sem turisti ani nepáchnu. Na prírodných trailoch sa neskutočne práši, nedá sa ísť za sebou, pretože ten druhý (Dašena) nevidí lautr nič. Len zuby jej žiaria zo zaprášenej tváre ako kominárovi. Už tu zisťujeme, že nie všetko, čo sa v Zermattu jazdí, musí byť zákonite ťažké, alebo aspoň kamenisté. V poslednej dobe pribudli dva čistokrvné flowtraily, na jeden z nich sa napichneme priamo pri stanici Sunegga. Široká, bezchybne tvarovaná cestička plná klopenek, vĺn a jednoduchých skokov je hladká ako detská prdelka a zdá sa, že trend mtb pod Matterhornom, pôjde v blízkej budúcnosti zrejme týmto smerom. Smerom výstavby jednoduchých trailov a odkloneniu cyklistov z turistických chodníkov. Podľa prieskumu, ktorý v Zermatte urobili, tvoria "adrenalínu chtiví" bajkeri len 5% návštevníkov a priemerný cyklista, hľadá v Zermatte skôr pohodové jazdenie, než dobrodružstvo. Z toho dôvodu sa chcú zamerať na stavbu jednoduchších trailov a odkloniť sa od extrémnej horskej cyklistiky.

Všetko úsilie smeruje k jedinému cieľu - k prilákaniu ešte väčšieho počtu amatérskych horských cyklistov a s väčšou návštevnosťou spojených ešte väčších ziskov. Záhadou zostáva, prečo Zermatt v posledných rokoch organizuje preteky svetovej série v enduro, keď medzi fanúšikmi EWS bude "pohodárov" hľadať len ťažko. Jasné, ide o prestíž, ale aj tak mi to príde zvláštne - na jednej strane tu enduristov nechcú, a na strane druhej pre nich, za desaťtisíce eur, organizujú súťaž...

Gornergrat

Sme späť v centre. Obchodíky, luxusné butiky, reštaurácie, bary. Aj tie budovy okolo hlavnej triedy Bahnhofstrasse, sa týčia akosi pyšnejšie, akoby cítili, že majú viac peňazí i štýlu. Ozubnicová železnica, smerujúca na ľadovec Gornergrat, jazdí už od roku 1898 - ako prvá elektrická ozubená železnica na svete vôbec! Zo stanice v Zermatte až na vrchol Gornergrat s výškou 3 089 metrov vystúpi, na vzdialenosti deviatich kilometrov, 1500 výškových metrov. Observatórium, obchod so suvenírmi, reštaurácia, hotel, kaplnka a vyhliadková terasa - to všetko okupuje vrcholové plató. A ten výhľad? V duchu ďakujeme počasiu a matke prírode, že nám tak praje.

360 stupňový pohľad na dvadsaťdeväť okolitých, snehom pokrytých štvortisícoviek (takmer polovica európskych štvortisícoviek leží v blízkosti Zermattu), je jednoducho spektakulárny.

Pre bajkerov sú v gornergratskom kráľovstva kameňa a ľadu najväčším klenotom prírodné traily, z ktorých mnohé sú solídnym testom jazdeckých zručností. Nebudem kecať, keď poviem, že nad všetky vyčnieva Kelle trail. Jeden z technicky najťažších zjazdov v celom Zermatte, by sa dal s kľudom označiť za skutočný alpský epos.

Traily v tieni Matterhornu

Rýchly začiatok postupne prešiel v sypký zráz, v ktorom bol trail natiahnutý a zamotaný do zatvorených zákrut a nespočet switchov. Ale najzákernejším prvkom boli ostré kamene naskladané priečne cez trail, ako zuby nejakého mäsožravca, aby po výdatných dažďoch bránili erózii pôdy. Každopádne sa na ne človek len pozrel a už mal defekt! Občas šlo hradbičku kameňov obísť, občas sa tam našla medzierka, ale najčastejšie ju bolo potrebné preskočiť. Od horskej chaty Ze Seewjin sa trail vnoril do lesa prežiareného slnečným jasom, ktorého farby sa s blížiacim večerom rýchlo menili. Vo vetvách ihličnanov šumel vietor, vtáky štebotali. Pribudli korene, skalky a kamene, dropy, spletité zákruty - máme pocit, že letíme kozmickou rýchlosťou. A zrazu prásk! Rana ako prasa. Tak predsa si hradbičky kameňov z vrchnej časti vybrali svoju daň. Prasknutú špicu dočasne vyriešila elektrikára páska a trail zase odpoveď na otázku, čo nás v Zermatte najviac bavilo.

Najlepšie na tom všetkom je skutočnosť, že z Gornergratu si môžete, vzájomným prepojením rôznych trailov, namiešať šesť alebo sedem odlišných zjazdov. Suverénne najobľúbenejší je akákoľvek kombinácia pozdĺž jazera Rifelsee. Aj keď rozlohou neveľké, patrí jazero k nevyhlásenejším v celej oblasti. Dôvod? Matterhorn sa v jeho priezračných vodách vyníma ako v dokonale vyleštenom zrkadle. "To musíme vidieť na vlastné oči a najlepšie pri východe slnka", - povedali sme si trochu naivne pred rokmi s partiou kamarátov. A vyrazili sa o tom presvedčiť. Síce s nulovými znalosťami miestnych pomerov, zato s mladíckou vášňou a iskrou. A aj to tak dopadlo. "Tu sme si postavili stany a spoza tohoto hrebienku priletela helikoptéra s policajtmi", - popisujem Dašene. Pokuta z toho nakoniec nebola, policajt rýchlo pochopil, že sa jedná o magorov, čo sú "prvýkrát vo svete" a vykázali nás len s napomenutím. Zarážajúce na tom, už vtedy pred rokmi bolo, že mu v podstate neprekážalo, že tam stanujeme, ale že im z nás nekápnu žiadne peniaze. Dokonca sme mohli pri jazere ostať, celú noc fotiť, pozerať na hviezdy, ale nemohli sme tam spať. Ani v stane, ani voľne bivakovať. "A ako na vás vôbec tí policajti prišli, že tu stanuje? Nabonzoval nás dedo, čo išiel zubačkou z Gornergratu, - objasňujem Dašene odpoveď, ktorá by vás nenapadla ani vo sne.

Od tej doby, pozerám na Švajčiarov tak nejako cez prsty. Ale traily, traily majú faaakt epesné! No áno, v Zermatte je to drahé, komerčné, snobské, ale tie traily, no to je rozprávka!!!

I N F O B O X

Vzhľadom k vysokým horám a hlbokému údoliu, v ktorom Zermatt leží, je tu aj napriek jeho relatívne vysokej nadmorskej výške, menej zrážok ako je priemer v okolí. Ale aj tak trvá mtb sezóna obyčajne od júna do októbra.

C E N Y

Keďže je vjazd osobných áut do Zermattu zakázaný, musíte ho nechať na jednom zo záchytných parkovísk v susednom meste Täsch. Zermatt je svetoznámy špičkovými službami, čomu ale aj zodpovedajú ceny, dá sa tam prenocovať aj relatívne lacno a to v hosteli, kde dostanete dvojlôžkovú izbu s vlastnou kúpeľňou a raňajkami za 150 CHF /140 EUR/. Najlacnejšie vás vyjde pochopiteľne kemp. Jeden nájdete pri vstupe do Zermattu, kúsok od železničnej stanice (17 CHF / 16 EUR) za osobu a noc, ďalší s názvom Alphubel leží v meste Täsch (19 CHF / 18 EUR za osobu + stan, alebo 24 CHF / 22 EUR za osobu + van) a ďalší je ešte kúsok ďalej od Zermattu, v mestečku Randa. Voľné kempovanie je kdekoľvek v lokalite Zermatt-Matterhorn zakázané, platí to nielen v meste a v jeho okolí, ale aj v celej oblasti.

 

B I K E  D A Y  P A S S  

Bike Day Pass umožňuje neobmedzené využívanie len určitého typu lanoviek. Cena sa odvíja od zvolenej lokality - Sunnegga, Sunnega & Schwarzsee, Rothorn alebo Gornergrat. Napríklad trojdňový lístok Sunnega & Schwarzsee stojí 89 CHF / 83 EUR. Bike day pass je možné zakúpiť online a za skorú rezerváciu získate 5% zľavu.

B I K E  P A S S  Z E R M A T T

Bike Pass Zermatt umožňuje neobmedzené využívanie lanoviek a železnice vrátane prepravy bicyklov vo všetkých oblastiach: Rothorn, Gornergrat, Schwarzsee - Matterhorn Glacier paradise, Zermatt, Furi, Riffelberg. Celodenný lístok stojí 148 CHF / 138 EUR, trojdňový potom 194 CHF / 180 EUR a za 5 dní miniete 241 CHF / 225 EUR. Počas hlavnej sezóny /júl-august/ sú ceny o niečo vyššie.

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
Hornonitrianske stopy - traily nad Bojnicami s kúskom histórie Hornonitrianske stopy - traily nad Bojnicami s kúskom histórie

Hornonitrianske stopy - traily nad Bojnicami s kúskom histórie

Hradská hora trails - Veľké srdce a punk Hradská hora trails - Veľké srdce a punk

Hradská hora trails - Veľké srdce a punk

Bike Kingdom Lenzerheide - ako sa jazdí v bajkovom kráľovstve? Bike Kingdom Lenzerheide - ako sa jazdí v bajkovom kráľovstve?

Bike Kingdom Lenzerheide - ako sa jazdí v bajkovom kráľovstve?

Livigno - flowtraily, lacný alkohol a ešte niečo naviac Livigno - flowtraily, lacný alkohol a ešte niečo naviac

Livigno - flowtraily, lacný alkohol a ešte niečo naviac