Podporte nás

Kronplatz - trochu Alpy, trochu Dolomity a traily z ktorých je bajker v....

Taliansko Taliansko
27.3.2022

Južné Tirolsko, reprezentované v našom prípade Kronplatzom čiže po taliansky “Plan de Corones” ak chcete, je zvláštny kus Európy. Je to vlastne severné Taliansko, ale hovorí sa tu prevažne nemecky a viac ako Alpy sú to Dolomity. A potom sa v tom vyznaj. Toto územie pripadlo Taliansku až po prvej svetovej vojne a spojením niekoľkých regiónov vznikla veľmi rôznorodá zmes prírodných krás. Vinohrady a sady plné jabloní s 300 slnečnými dňami v roku, sa tu striedajú s takmer štvortisícovkami pokrytými ľadom, ktorým dominuje „kráľ Ortler“.

My dvaja máme Taliansko zo všetkých alpských krajín suverénne najradšej. Nielen preto, že majú najlepšiu kuchyňu, čo ako milovníci cestovín a olivového oleja dokážeme patrične oceniť, ale hlavne tam nevládnu také striktné pravidlá a zákazy od výmyslu sveta, ako je to vo Švajčiarsku a v poslednej dobe už aj v Rakúsku. Je to síce vec veľmi individuálna, ktorú ocenia najmä ľudia naladení na rovnakú vlnu ako my, takí pre ktorých je slobodné cestovanie a voľné kempovanie už takmer životnou potrebou. Teda ťažko, preťažko nesieme túto neistú dobu, kedy sa pravidlá voľného pohybu menia rýchlosťou farieb na semafore a kedy si so všetkými plánmi môžeme tak maximálne vytrieť viete čo. Nezabudnem, keď mi kamarát, pracujúci v hoteli vo Svätom Morici rozprával, ako im šéf pred letnou sezónou povedal, že tento rok to bude bieda, nech sa radšej porozhliadnu po práci niekde inde. A uprostred leta, ich ten istý šéf prosil, aby oslovili svojich kamarátov a priviedli posily, pretože Alpy praskali vo švíkoch... 

Kronplatz - trochu Alpy, trochu Dolomity a traily z ktorých je bajker v....

Aj pre nás, ako pre mnoho ďalších, boli Alpy akýmsi záložným plánom, keď už sa nikam inam ísť nedalo. Ľutovať ale nie je čo, snáď len to „dobrodružno“ trochu chýbalo. Preto sme sa zaprisahali, že si leto poriadne užijeme a tak je Kronplatz v poradí už siedmou alpskou zastávkou. Po dvoch v rakúskej Bike republic Sölden a Serfaus Fiss Ladis, ďalších troch vo švajčiarskych strediskách Davos, Lenzerheide a pod Matterhornom v Zermatte, sa z talianskeho Livigna, s plnou nádržou lacnej nafty, pomaly sunieme krajinou na východ. S dvadsaťročným Sépiákom to početnými serpentínami ani moc rýchlo nejde.

Presne so západom slnka zastavíme na malom odpočívadle, kúsok pod Passo dello Stelvio. Taliani milujú kempovanie a sú extrémne družní a ani nestihneme uvariť večeru, keď vedľa nás parkuje malý camper. S dánskou ešpézetkou prekvapivo. Asi sa v noci veľmi boja, keď to zapichli ani nie na pol metra od nás. Pozeráme na seba cez okienka áut, ale ich snahu o zbližovanie schladia naše ľadové pohľady a šupnú sa na opačný koniec parkoviska. Konečne sa naše duše túlavé plne rozjasali a zaručene to nebolo len lacným alkoholom, ktorý si veziem ešte z Livigna.

Ráno si aspoň Sépiák vyšliapol Stelvio, najvyšší priesmyk v Európe /2758 m n. m./, o ktorom medzi cyklistami kolujú zvesti dlhšie ako špagety, voňavejšie ako bazalka a chrumkavejšie ako pizza. Prvýkrát sa toto sedlo objavilo na Giro d'Italia už v roku 1953, ale my mierime ďalej, do Kronplatzu, kde na pár dní zakempíme.

Kronplatz - trochu Alpy, trochu Dolomity a traily z ktorých je bajker v....

V zime plno, v lete prázdno

Oblasť okolo Kronplatzu je plná okulahodiacej rozmanitosti, vyžarujúca jedinečnú magickú príťažlivosť. Na svedomí to majú vysoké hory hlavného hrebeňa Álp na severe a majestátne vápencové vrcholy Dolomitov na juhu. Stredisko sa pýši titulom najnavštevovanejší zimný rezort severného Talianska, ale v lete žiadna tlačenka na trailoch nehrozí. Neviem, či to bolo len nezvyčajnou minuloročnou situáciou, alebo je to tu štandardom, alebo sú na vine úplne chýbajúce jednoduché flow traily, ale bajkerov by ste spočítali na prstoch jednej ruky. Či je to tak alebo tak, po rakúskych tlačenkách a trištvrte hodinových frontách na lanovku, nám pokoj na trailoch celkom vyhovoval.

Kronplatz - trochu Alpy, trochu Dolomity a traily z ktorých je bajker v....

Nadšencov dvoch nafúknutých pneumatík čaká v Kronplatze šesť trailov, ktoré ale majú niekoľko kratších aj dlhších alternatívnych odbočiek, a tak sa celkový počet kilometrov, ktoré tu môžete najazdiť smerom dole, vyšplhá na štyridsaťpäť. Samotným srdcom regiónu je jediná mohutná hora, ktorá mu tiež prepožičala svoje meno, 2275 metrov vysoký dolomitický masív Plan de Corones – Kronplatz. Z neho sa na tri rôzne svetové strany kľukatia tri hlavné traily.

Kráľom všetkých je bezpochyby už legendárny trail Herrnsteig. Tu to stopnem. Neviem či ste si to všimli tiež, ale každé stredisko (a pomaly každá druhá dedina) má nejaký "legendárny" trail a to aj napriek faktu, že ste o traily nikdy predtým nepočuli. Slovíčko legendárne je samo o sebe veľmi zavádzajúca nálepka, ale v kombinácii s trailom Herrnsteig funguje prekvapivo dobre, a tak sa budeme aj my držať zaužívaných štandardov a nazývať trail Herrnsteig legendárnym.

Trail sa spočiatku vinie po otvorenom hrebeni s výhľadmi do nekonečna a ešte ďalej a potom hustými, tienistými lesmi na severnej strane hory Kronplatz. Legendu z neho robí predovšetkým prepad o 1300 výškových metroch na ôsmich kilometroch dĺžky. Uf, ešte teraz ma bolia predlaktia, keď si spomeniem, ako sme sa ho s Dašenou pokúšali zísť celý, bez prestávky, na jeden záťah. A legendu z neho robí tiež fakt, že dvakrát nevstúpiš do rovnakej rieky – pretože aj keď ho zídete niekoľkokrát, nikdy to nemusí byť rovnaké. Po oboch stranách pôvodnej cesty odbočuje rad alternatívnych, ručne kopaných častí, čím sa trail stáva ešte príťažlivejší. Naše najobľúbenejšie combo boli odbočky Franz a Hans, ktoré sú obe hodnotené ako double black diamond sekcie.

Celkovo majú v Kronplatze taký zvyk, že nazývajú ručne kopané sekcie menom staviteľa, ktorý im vdýchol život. Takže okrem Franza a Hansa tu nájdete aj traily s menom Christian, Andreas, Alex alebo Ushi. K tomu poslednému sa skvele hodí replika Samuela L. Jacksona z filmu Pulp Fiction - "ja som Ushi a ty si až po uši v hovnech!" Vysvetlím. Na tripe sme už štvrtý týždeň a plánovať počasie na tak dlhú dobu je jednoducho nemožné. Preto furt čučíme do aplikácií s počasím a miešame kartami, aby sme jazdili práve tam, kde neprší. Kronplatz sme vymákli po dvoch dňoch dažďa a pretože vstupnú bránu k trailu Ushi, vyrobenú z toho čo les dal, zdobí aj handmade nápis z pripináčikov "don't ride when wet", vyskočila mi práve táto replika. Ale nebolo to také hrozné, aj v našom veku, s blížiacou sa štyridsiatkou na krku, sa dokážeme na tripe postupne zlepšovať a to, čo nám zo začiatku prišlo ťažké, už ku koncu dávame ľavou zadnou. Teda aspoň sa nám to tak zdá. Všetko je to o hlave.

Mená trailov podľa staviteľov

O krátkej pauze v tieni pri aute vyrážame vyskúšať ručne kopané traily ukryté v údolí Reischach/Riscone. Tie nie sú priamo dostupné lanovkou, ale treba k nim došliapnuť z medzistanice po zvážnici. Keď s bicyklami vystupujeme v spomínanej medzistanici, lanovkár na nás divne pozerá a ešte sa pre istotu utvrdzuje, či sme naozaj chceli vystúpiť. Jeho neistota len podčiarkuje skutočnosť, že Kronplatz rozhodne nepatrí k najvyhľadávanejším mtb destináciám.

V príjemnom prítmí statných ihličnatých stromov, ktoré vyžarujú neobvyklú silu a takmer magickú energiu, je nakopaných päť kúskov. Vznikli len a len kvôli miestnemu enduro závodu s jednoduchým menom "Enduro race Kronplatz" a spoločným menovateľom sú hrabanka, korene a veľmi príjemný flow. Bližšie ako k bikeparku majú k „poctivým old school“ chodníkom s prírodným charakterom. Najpríťažlivejší z nich bol Andreas. Andreas trail, aby sme si rozumeli. Skvelý flow, veľa kameňov, korene, dropy, prudké zošupy – všetko prvky, pri ktorých duša enduristu musí zaplesať. Koniec trailu nás nasmeroval k studničke s lavičkou, ku ktorej sa dalo v pohode dostať autom. No paráda, ide to ako po masle. Ale kým sme sa stihli pobaliť, pri studničke už kempovali tri dodávky. Ako je to možné, nejde mi do hlavy? Celý deň nikde nikto a teraz sa tu budeme tlačiť? Vanlife, predovšetkým vďaka sociálnym sieťam, extrémne nabral na popularite, všetko sa zdieľa a toto miesto je v jednej z aplikácií samozrejme zanesené tiež. A s blížiacim sa večerom sa tu zišli autá z celého okolia. Ono by to vôbec nevadilo, ale na túto vlnu naskočili aj ľudia, ktorým chýba elementárna úcta k prírode a slušné správanie. Preto sa čoraz častejšie stretávame s nevraživosťou domácich a so zákazmi kempovania. To pred pár rokmi nebolo. Dvíhame kotvy. Niekedy sú dni, kedy chceme najlepší výhľad a niekedy nám stačí malé tiché miestečko ďaleko od všetkých…

Druhý deň ráno čakáme na prvú lanovku, aby sme si v kľude prezreli najväčší zvon v celých Alpách, Concordia 2000, nachádzajúci sa na vrcholovej náhornej plošine. Concordia 2000 bol navrhnutý ako mierový zvon a okrem denného zvonenia presne na poludnie, zvoní aj pri zrušení trestu smrti alebo po skončení vojny. Nedomysleli sme ale, že lanovka na druhej strane kopca sa púšťa o 15 minút skôr a že zvon bude už úplne okupovaný turistami. Panoramatický výhľad nám ale všetko vynahradil. Malé farebné škvrny padáčkárov tancujúcich vo vetre elegantne kĺzali z majestátnych hôr dole do vzdialeného údolia, až sme dostali chuť sa skĺznuť tiež - ale po traily.

Gassl, najdlhší freeride trail v celom stredisku bol toto leto kvôli rekonštrukcii lanovky uzavretý. Z vrcholu Kronplatzu vedie ešte ďalší trail s názvom Furcia. Je to taký malý brat Herrnsteig trailu, s krivkami, za ktoré by sa rozhodne nehanbila ani hociktorá krajta. 124 klopeniek a zákrut medzi vrcholom hory Kronplatz a Passo Furcia, je prinajmenšom rovnako závratných.

Kronplatz - trochu Alpy, trochu Dolomity a traily z ktorých je bajker v....

Messnerovo horské múzeum

Po celej Európe existuje len veľmi málo prírodných panorám, ktoré môžu krásou reálne súperiť s Dolomitmi. Rozoklané vrcholky ostro režú modré nebo a formovali tiež charakter legendárneho (opäť to slovo, ale tu sa jednoducho nedá svietiť) horolezcov a kráľa osemtisícoviek, Reinholda Messnera. Na okraji juhotirolskej náhornej plošiny, neďaleko lanoviek a predsa bokom od všetkého ruchu, stojí horské múzeum - Messner Mountain Museum. Zabudované priamo do skaly hrdo hľadí do tváre troch juhotirolských vrcholov, ktoré zásadne ovplyvnili život tohto velikána. Podobné atrakcie míňame oblúkom, ale tu sme urobili výnimku, obetovali 10 € a nakukli. Múzeum je zrkadlom Messneroych myšlienok a netradične nadvihuje oponu histórie triumfov a tragédií na najslávnejších vrcholkoch sveta.

Kronplatz - trochu Alpy, trochu Dolomity a traily z ktorých je bajker v....

Nedivíme sa, že tento kraj Messnerovi učaroval, tiež máme Dolomity radi a k obľúbenej Cortine d’Ampezzo pridávame ďalšie miesto, kde sa zase raz radi vrátime. Na to, že to bol vlastne záložný plán, to nedopadlo vôbec zle!

Páčil sa ti článok? pošli ho do sveta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
Zona Zero - pyrenejský klenot Zona Zero - pyrenejský klenot

Zona Zero - pyrenejský klenot

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu? Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Courmayeur - ako chutia traily na talianskej strane Mont Blancu?

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy

Aosta - Nirvana pod najvyššími horami Európy

Pyreneje - málo objavený vyzývateľ Álp Pyreneje - málo objavený vyzývateľ Álp

Pyreneje - málo objavený vyzývateľ Álp